Po dlhom čase konečne vydala česká thrashcore-ová stálica LOCOMOTIVE novú dosku. Konečne, pretože minuloročné povodne odplavili aj sľúbenú dotáciu od vodou zasiahnutého českého podniku. „Ornament z pijavic“ znamená opäť vývoj ich chytľavej a agresívnej muziky. Skladby sú podstatne prepracovanejšie, premyslené ako aj technicky oveľa profesionálnejšie zvládnuté, čo však songom vôbec neuberá na údernosti a ťahu. Už úvodná a titulná vec je riadny nášup, hoci miestami viac ako kedykoľvek predtým počuť SEPULTURU. „Ornament z pijavic“ ma totiž rozhodne niečo z rýchlejšej časti „Nomad“ a možno aj preto bol k tejto skladbe urobený profesionálny klip, zachytávajúci energické živé vystúpenie. Výborná „Co jsme si, to jsme si“ je tiež jednou z najvydarenejších vecí a aj zásluhou dobre osadeného textu možno zľudovie, ako doposiaľ jeden z najväčších „hitov“ „Nechtěli“. Texty LOCOMOTIVE charakterizuje priamosť a jednoduchosť, ktoré bez príkras a zjemnení prirodzeným jazykom vyjadrujú pocity a názory kapely. Niektoré slovné kombinácie však pôsobia zvláštne a neohybne. Vážnejšie témy ako tematika sebevrahov vo „Vrať se“ spolu so spestrujúcim anglickým monológom S. Wilkinsona tak nepôsobia umelo a naivne, častý to problém podobne zameraných kapiel. Rovnako dobre si poradili s témou pedofílie u niektorých cirkevných a iných indivíduí „Skaut v kolenou“: „sám s tebou, skaut v kolenou“. LOCOMOTIVE zdá sa sedia stredné až pomalé tempá, ktoré lepšie vyjadria všetky pocity a predovšetkým hnev. Osobnému textu „Sekret sliz“ to rozhodne pridáva na napätí. Najviac som sa tešil na výbornú „We All“(„My všichni“), ktorá však na moje sklamanie bola prepísaná do češtiny, čo by pri samotnom texte nevadilo ale v refréne nemuselo byť „We All“ nahradené „Národ“. Skladby „Kdo teď“, „Magoro monolog“ a „Naruby“ v porovnaní s ostatnými trackmi nezaujmú ničím výraznejším, zásluhou pomerne krátkej stopáže albumu však príliš nekazia celkový dojem. Mrzí ma absencia vydareného coveru „Highway To Hell“ od AC/DC, hodiaci sa na záver albumu viac, ako nudná akustická „exotická“ dohrávka, zvlášť ak podobné veci už pred rokmi urobilo množstvo iných kapiel. Trochu úsmevne pôsobí ďakovačka v booklete, kde počet riadkov ďakujúceho manažéra Loca z Dead Fish Production zaberá takmer toľko miesta ako thanklist celej kapely... Nahrávalo sa opäť v Haciende u Miloša DODO Doležala, v porovnaní s nevýrazným zvukom predchodcu „Nejsme nic“ však ide o výrazný pokrok, hoci najlepšie vyznie hudba LOCOMOTIVE na koncerte. Napriek spomenutým nedostatkom si treba položiť otázku, kto v súčasnosti robí nadupanejšiu muziku - SEPULTURA alebo LOCOMOTIVE?