V spleti mnohých letných festivalov som sa, z pre mňa viac-menej neznámeho dôvodu, rozhodol navštíviť rýdzo čistý punkový festival a prevetrať tak svoju hlavu od „pozemských“ problémov. V osudné piatkové ráno to s počasím vyzeralo zle nedobre, pri pohľade z okna hustá hmla, následne malá skúška dažďa, aby som bol nakoniec pri výstupe z električky riadne zasiahnutý lokálnou búrkou. Už som si v duchu predstavoval ako sa tento búrkotvorný vplyv odrazí na návštevnosti festivalu, no vďaka Bohu sa moje pesimistické myšlienky nenaplnili, nakoľko pri príchode do Dobrohošti, rozkošnej dedinky pri Šamoríne, nebolo po mrakoch či daždi ani náznaku.

Piatok:
Po obligátnom postavení dočasného príbytku nastal čas konečne si vychutnať prvú spŕšku muziky, avšak to, čo som počul ma zas až tak veľmi nepotešilo, takže v zmysle „radšej nebyť smädný, ako hluchý“ som svoje doterajšie dojmy šiel prediskutovať do relaxačno-bufetovej zóny. Menším rozptýlením popoludnia medzi množstvom vajce na vajce podobajúcich sa punk zoskupení (SITŇAN, SVINE!, E!E!), boli martinský grindový PROTEST a hardcorový EDITOR, avšak ani oni okrem odlišného zvuku nič svetoborného nepredviedli. Naštastie s útokom na osadenstvo PUNK ISLANDU nenechali nikoho na pochybách členovia legendárnej ZÓNY A, aj so svojím neprehliadnuteľným lídrom Koňýkom, ktorý svojim mladším kolegom patrične ukázal ako sa robí správna punková show! Vystúpenie bolo založené na striedaní kultových songov ako „Útok na špicu hitparády“, „Analýza“, „Červená armáda“, popretkávanými songmi z aktuálneho albumu „Na predaj“, ktorý však publikum zatiaľ až tak napočúvaný nemá. Popri svojom pantomímovom tancovaní sa Koňýk predviedol aj zopár výletmi medzi publikum a dokonca pri predposlednom songu odovzdal svoje mikrofónne žezlo aj jednému šťastlivcovi z publika! Myslím, že každý bol s takýmto výkonom ZÓNY A viac ako spokojný. Nasledujúce vystúpenie maďarskej kapely HETKOZNAPI CSALODASOK však podľa môjho dojmu opäť len skĺzla do priemeru a okrem pár coverov od RAMONES žiaľ nič prevratného neukázali. Avšak set šamorínskych KONFLIKT bol už iná káva! Kapelu posilnil nový gitarista Tomáš (mimochodom kmeňový člen doomrockových GALADRIEL, pozn. Thorn), a jeho metalový vplyv sa hneď veľmi pozitívne odrazil na celkovom sounde kapely, a vyznačil tak aj akúsi odlišnosť od ostatných kapiel. Okrem songov z prevažne posledného albumu „No Return“ ako napr. „Keď nestačí už pivo“, „Korupcia“, „Prekliata úroveň“ bolo vystúpenie popretkávané rôznymi „ďakovnými“ sekvenciami kapely, nakoľko toto vystúpenie bolo posledným pre ich bubeníka Juniora. Celkovo môžem vystúpenie Juryho a kol. z hudobnej stránky hodnotiť veľmi pozitívne. Za nimi vystupujúce MLADÉ ROZLETY sa tým dostali do dosť nezávideniahodnej situácie a hoci sa svojej úlohy zhostili viac ako statočne, keď by som ich hudobné predvedenie kľudne prirovnal ku GREEN DAY, tak vzhľadom k celkového vyžarovaniu im ešte určitý čas a pár odohraných koncertov chýba. To ale neznamená, že chalani nie sú jednou z mála nádejných kapiel na slovenskej hudobnej scéne. Žiaľ, viac som už kvôli telesnej vyčerpanosti stráviť nevládal a tak som sa radšej pobral snívať svoje „antikapitalistické“ sny.

Sobota:
O moje precitnutie do bezbrehej reality sa postarali mladíci z PEXESA, ktorí nadviazali na klasiku predchádzajúceho dňa - bicie, basa, gitara, tri akordy a to všetko stále dookola, čo sa samozrejme po 2-3 songu opočúva. Po návšteve miestneho pohostinstva a preplnenej predajne potravín som po návrate našťastie ešte stihol vystúpenie kapely vyššej triedy LECSAPUNK, takže konzumácia privezených poživatín prebehla súvislo a nerušene bez akýchkoľvek zádrheľov. Veľmi príjemným rozptýlením pre rozhorúčených a slnkom otrávených punkáčov, ako aj pre mňa, bol set poľskej kapely TAUMATURGIA, v ktorej si okrem hlavného speváka zaspievala aj speváčka doprevádzaná jemne ladeným zvukom flauty - veľmi nečakané, no a o to povzbudivejšie! A Keďže slnka začalo byť viac ako dosť a ukryť sa v areáli pred jeho lúčmi bolo dosť nemožné, nasledovala opäť návšteva krytého a kamenného pohostinstva. Dosť dlho na to, aby som sa opäť vrátil na vystúpenie ďalšej zo slovenských punkových legiend SLOBODNEJ EURÓPY. Aj oni odohrali svoj set, podobne ako ZÓNA A, čiže songy z „Trojky“ dopĺňali staršie songy ako „Unavení a zničení“, či „JFK“, avšak čo mi na tomto výstupe veľmi vadilo, bola prílišná odmeranosť kapely od publika, akoby kapela nemala túžbu podať divákom aj niečo viac, ako len hudbu. Jednoducho cit sa niekam vytratil. Hodnotiť úroveň PROSEKTÚRY a S.P.S. sa neodvážim, nakoľko som ich počúval len jedným uchom, a keďže vystúpenie HT, čiže kapely na ktorú som bol najviac zvedavý sa oddialilo, tak ani mňa nedržalo pod pódiom nič, čím by ma zaujali nasledujúci REGATTA 69, či SPEICHELBROISS. Celkovo som neporozumel dramaturgii, keď jedna zo súčasnosti najlepších punkovo ladených kapiel ako HT sa dostala na pódium až okolo jednej hodiny ráno, keď už veľká časť publika mala dosť skreslené, či inak narušené vnímanie. A podľa môjho názoru sa táto neskorá hodina odrazila na výkone celej kapely, keď mi v ich vystúpení chýbalo viac šťavy a energie, takej príznačnej pre ich muziku. Takže songy ako „Mosty“, „Cudzí medzi cudzími“, či „Real“ vyzneli dosť bezducho. Veľká škoda. Hudobnej uzávierky PUNK ISLANDU sa zhostili síce už energickejší PUNKREAS, ale aj to iba vďaka svojmu skvelému bicmanovi Sameszovi, ktorý svojich kolegov prevalcoval, a tí s ním gitarovo len veľmi zťažka stíhali držať tempo.

Celkovo bolo veľmi zaujímavé sledovať scénu, v ktorej až tak doma nie som, avšak môj skromnejší hudobný zážitok bol v rámci tohto festivalu kompenzovaný veľmi príjemnou náladou a atmosférou, ktorá panovala na PUNK ISLANDE, spojenou s tomu adekvátnym oddychom a načerpaním nových síl. Čiže dovidenia o rok.