Multimediálna akcia, ktorá sa konala v Pezinku, nemala s metalom veľa spoločného, no aj napriek tomu som tam videl a stretol kopu ľudí, ktorí sa pohybujú v metalových vodách. Na tento festival som sa nevybral preto, že by ma nejako zvlášť lákali skupiny ktoré tam hrali, snáď jediní, ktorí ma lákali boli THE EXPLOITED. Nakoniec ale všetko bolo pre mňa inak...
Deň prvý:
Na miesto konania som dorazil tesne po obede, po rozložení stanu a poriadnom občerstvení vo forme troch pív som sa presunul k bráne a pokúsil som sa dostať dnu. A tu nastal prvý a jediný zádrheľ s ktorým som sa stretol na tomto festáku zo strany organizátora. Na mieste kde sa vymieňali lístky za pásky cez ruky, to poriadne viazlo a stále sa to zhoršovalo. Prichádzalo stále viac ľudí, pred stanom sa hromadil dav a čakanie na pásku sa neúnosne predlžovalo, vďaka mojim pretláčacím skúsenostiam a spolupráci ľudí ktorý tam boli so mnou, mi to trvalo len asi 30 minút. No poniektorí tam čakali aj viac ako hodinu. Prvou kapelou ktorú som v ten deň videl boli THE EXPLOITED. Na túto kapelu som sa dosť tešil a nakoniec som bol viac ako trocha sklamaný. Výborný začiatok ich setu sa pomaly ale isto menil v nudu, to isté dookola... Na chvíľu ma prebral hit „Beat The Bastards“, ktorý pochádza z mnou obľúbeného rovnomenného albumu. No potom zase pokračovala nuda... Niežeby hrali zle, ale počúvať to isté dookola hodinu ma nebavilo. Určite by som privítal keby ich set bol kratší a viac skladieb by pochádzalo z novšej tvorby. A tiež by si hlava kapely mala pozháňať na svoju produkciu zdatnejších muzikantov. Tesne pred koncom ich vystúpenia som sa presunul pred druhé pódium kde práve hrali Čechomor. Narozdiel od THE EXPLOITED mi ich hudba nič nehovorí, ale ich set nebol vôbec nudný a výborne som sa bavil (síce paradox, ale realita). Musím konštatovať, že po muzikantskej stránke sú ČECHOMOR na úrovni, hlavne bubeník. Po tom, ako ČECHOMOR skončil, som sa venoval ďalej občerstvovaniu svojej osoby, až do takej miery, že ma to načisto z miery vyviedlo a prebral som sa z toho až na druhý deň naobed s oknom a strašnou bolesťou hlavy.
Deň druhý:
V tento deň som mal konečne aj možnosť si bližšie prezrieť miesto konania a bolo čo obzerať. Naozaj som bol niekedy až prekvapený, čo všetko organizátor zabezpečil. Dve hlavné pódia, ďalšie dve menšie, no bolo mi záhadou načo vlastne boli, pretože som tam nevidel nijaký pohyb, asi som tam nebol v správnom čase, ďalej dve stage stany, jeden Reggae Nonstop Dancehall a druhý, v ktorom išla 24 hodín denne funradiovská diskotéka a divadelný stan. Sprchy, záchody (ktoré aj chodili dostatočne často čistiť), stánky s požívatinami a rôznymi tekutinami, či už neškodného charakteru alebo so schopnosťou intoxikovať organizmus, o čom som sa presvedčil predchádzajúci deň. Natrafil som aj na Krišnákov s ich vegánskou kuchyňou (mne to chutilo) a aj na aplikačné miesta dočasného tetovania s názvom henna (v jednom som sa nechal pokresliť). Okrem toho, že ma príšerne bolela hlava, tak so mnou lomcoval aj poriadny nárazový vietor, ktorý znepríjemňoval život tak organizátorom, ako aj návštevníkom festivalu. Mnohé stany neodolali a vznášali sa po okolí, spolu s množstvom plastových pohárov a prachu. Neodolali ani pódiá a technici mali čo robiť, aby ich dali do ako-tak prevádzkyschopného stavu. Našťastie vietor k večeru ustal, tak ako aj bolenie mojej hlavy (tej som musel pomôcť cukríčkom zo Slovakofarmy). A tak som sa mohol začať venovať kapelám a ich hudobnej produkcii. Ako prvých som zhliadol Moldavských ZDOB SHI ZDUB. Ich set sa mi určite pozdával viac, ako keď som ich videl pred rokom v Košiciach, predsa len od vtedy nabrali viac skúsenosti a ich pódiový prejav je naozaj na úrovni. Horšie je to, že ich nové skladby sú všetky takpovediac na jedno kopyto. Nebyť toho, že si asi v polovičke koncertu pozvali na pódium chlapíka, ktorý účinkuje v ich klipe k notoricky známemu hitu „Everybody In The Casa Mare“, aby si s nimi zaspieval, tak by som asi odišiel. Práve toto spestrenie ma udržalo pod pódiom tak dlho, aby som sa dočkal záveru ich show. Ale odozvu v publiku mali naozaj výbornú, dokonca takú, že im organizátor povolil pridať ešte jednu skladbu naviac. Po nich nasledovali THE DHOL FOUNDATION z Veľkej Británie, kapela v ktorej pôsobia, okrem iného, piati tancujúci bubeníci, hrajúci na indický tradičný nastroj s názvom dhol, predviedla tiež zaujímavú show a ani hudobne to nebolo na zahodenie ale predsa len to podľa mňa trpelo na nedostatok invencie. No v každom prípade, to bol zaujímavý koncert nie veľmi tradične obsadenej kapely. Počas striedania kapiel na hlavnom pódiu som sa odbehol pozrieť na druhé pódium, ktoré bolo v tom čase zasvätené hip-hopu. Tento štýl ide absolútne mimo mňa a po tom, čo som videl, to tak ostane aj naďalej. Asi tomu nerozumiem, ale z pódia sa na mňa valila hrôza. Veľmi rýchlo odtiaľ zutekal. Predsa len naša raperská scéna nesiaha tej americkej ani len po členky. Na hlavnom pódiu sa medzitým vytvoril mierny časovy sklz v harmonograme a došlo aj k zmene v poradi, keďže ARRESTED DEVELOPMENT meškali pri presune z francúzskeho Cannes, takže namiesto nich zahrali TATA BOJS, ktorý boli pre mňa osobne vrcholom festivalu. Výborná, nenudiaca a originálna rocková hudba ma naozaj zaujala viac ako dosť. Spievajúci bicmen nieje práve bežnou záležitosťou a po technickej stránke sú všetci traja naozaj na úrovni. Troška som bol prekvapený chaoticko-homosexualným hlasovým prejavom gitaristu, ktorý takto uvádzal skladby a vítal na pódiu hosťujúcu speváčku. Ale podľa všetkého išlo o zámer, v rámci koncepčnosti albumu, teda ak sa nemýlim. Túto kapelu som si naozaj vychutnal. A keďže som nemohol ostať na ďalší deň, tak som sa pomaly začal lúčiť a pripravovať na odchod, pôvodne som si chcel pozrieť ešte ARRESTED DEVELOPMENT a BUTY, ale keďže sa zase začalo kaziť počasie (okrem vetra začalo aj pršať) tak som už zhliadol len časť vystúpenia ARRESTED DEVELOPMENT. Doma by som si nič také nepustil, ale na koncerte to bolo výborné, viac to nebudem komentovať aj preto, že takejto hudbe nerozumiem, ale hlavne preto, že som už bol na odchode a tak som to ani nejako na 100% nevnímal.
Hodokvas 2004 bola podľa mňa výborná akcia, kde sa v absolútnej pohode stretli punkáči s hip-hopermi, metalisti s rastamanmi, rockeri s technermi… atd. Nikto nikomu nevadil, všetci sa bavili, a to bolo hlavné. Za celý čas som tam nezaznamenal nejaký konflikt, ale zase na nebol som všade. Myslím si, že aj organizátori môžu byť spokojní s pätnásťtisícovou návštevou, keby ešte počasie bolo viac prialo podujatiu, tak by mohli aj oni vyjadriť 100% spokojnosť. Vraj sa v sobotu kvôli počasiu nedohralo do konca všetko, no nemôžem to ani potvrdiť a ani vyvrátiť. No v každom prípade tam na budúci rok pôjdem znova.