OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
K-AGAIN sú mladí ambiciózni Taliani, ďalší z nekonečných zástupov nešťastníkov pokúšajúcich sa presadiť na metalcorovej scéne, kde už pred rokmi bola tlačenica a slabé kolektívy ostali trčať vo vákuu šedivého priemeru. Chalani to napriek tomu skúšajú s obdivuhodným nasadením. S cieľom získať zmluvu odcestovali do USA, kde absolvovali množstvo koncertov s rôznymi session bubeníkmi (Ruben kapele zamával dovidenia krátko po príchode do Štátov, zanechajúc tak rozbehnutú kapelu v nezávideniahodnej situácii), ich aktuálne EP natočené už v Štátoch produkoval istý Logan Mader (pamätníkom určite ožijú spomienky na jeho pôsobenie v MACHINE HEAD a SOULFLY). A čo je najpodstatnejšie, nový materiál je v porovnaní s predchádzajúcim 3 skladbovým „Ultraviolence“ výrazným krokom vpred, ktorý kapelu posúva opäť bližšie k vytúženému cieľu.
Nahrávanie pod taktovkou Madera prinieslo hneď niekoľko podstatných zmien. Vynikajúci zvuk dáva vyniknúť všetkým nástrojom a vytvára vhodný obal pre nahnevanú produkciu K-AGAIN. Najvýraznejší posun nastal vo výraze a pobyt v USA sa zrejme podpísal pod bohaté melodické aranžmány, ktoré podstatne zvýrazňujú beztak slušne dynamické skladby. Spevák Pigo taktiež preladil svoje hlasivky do melódií a chrapľavý rev už len tu a tam dokresľuje jednotlivé pasáže. Určite príjemným spestrením je použitie kláves, hoci ako doplnok nejde v danom štýle o novinku. Samotná, hoci bezchybne zahraná hudba žiaľ trpí absolútnym nedostatkom pôvodnosti, teda jedným z klincov do rakvy u žiaľ drvivej väčšiny týchto kapiel. Úvodná „I Wash The Pain“ príde ako kombinácia SEPULTURY s niektorými ťahmi od KORN. A v ostatných trackoch sa derú na jazyk ďalšie a ďalšie prirovnania k známejším menám. V nebyť textového a nepresvedčivého klišé dojímajúceho maximálne US teenagerov v strednom tempe sa nesúca vydarená vec „Father“ predstaví samotného Logana Madera na poste gitaristu.
K-AGAIN nemožno uprieť príťažlivú schopnosť upútať poslucháča neustálymi zmenami tempa, zmyslom pre melódiu a gradáciu i vokálnou pestrosťou, ktoré sú kľúčom k úspechu u SYSTEM OF A DOWN. Ich poňatie metal coru napriek minimu originality patrí medzi to podstatne lepšie, čo na danej scéne v poslednom období vzniklo. Ak kapela vytrvá a naďalej bude ich tvorbu sprevádzať výrazný pokrok ako medzi poslednými dvoma materiálmi – celkom zaslúženie raz prerazia a užijú si svojich päť minút slávy na aktuálnej hudobnej vlne.
Na druhej strane to, čo bráni pri počúvaní „Memories Of An Evolution“ jasať, je istá stereotypnosť. Spracovanie textov v ktorých sa pokúšajú presvedčiť o svojom hneve, smútku, frustrácii rozhodne nepatri medzi plusy EP. Práve tu možno poľahky rozlíšiť úprimnosť výpovede tej-ktorej formácie a zvyčajne napomáha prehltnúť nedostatok pôvodnosti. Byť potetovaný a strúhať nahnevané pózy stačí len na teenagerov.
Dobrý a kvalitný materiál, ale neverím im ani notu.
To, čo bráni pri počúvaní „Memories Of An Evolution“ jasať, je istá stereotypnosť. Spracovanie textov v ktorých sa pokúšajú presvedčiť o svojom hneve, smútku, frustrácii rozhodne nepatri medzi plusy EP. Práve tu možno poľahky rozlíšiť úprimnosť výpovede tej-ktorej formácie a zvyčajne napomáha prehltnúť nedostatok pôvodnosti. Byť potetovaný a strúhať nahnevané pózy stačí len na teenagerov.
6 / 10
Pigo
- spev
Stef
- gitara
Skizzo
- basa
Ruben
- bicie
hostia (vo "Father"):
Logan Mader
- gitara
Leeno
- bicie
1. I Wash The Pain
2. U
3. Father
4. Isolated
5. Another Day Inside
6. Go Straight
Memories Of An Evolution (EP) (2003)
Ultraviolence (mini CD) (2002)
Vydáno: 2003
Vydavatel: K-Again/2KKrecords
Stopáž: 24:47
Produkce: Logan Mader
Studio: Audio Lab Recording Studio, Hollywood, CA
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.