Obraz agresívnej sily v hudbe je prastarý ako samotné mýty vryté do tvorby známej beštie z Poľska, BEHEMOTH. Ďalekosiahla rada albumov je zavŕšená nateraz dielom s blasfémiou páchnucim názvom „Demigod - Poloboh“. Avšak poliaci etablovaní medzi špičku čiernej scény idú ďalej za túto škatuľku, idú ďalej za slová, až k zabudnutým okamihom histórie plnej mien zabudnutých božstiev, v očiach ktorých je krv...ľudská...

Drobné zmeny v zostave oblude len pridali. Havoc kapelu opustil, pričom na (session) basovom poste vymenil Novyho (na stálo) Orion, a ako session gitarista sa tiež pridal Seth. Na polobohovi si ako hosť zahral aj Karl Senders z NILE. Vernosť zostavy svojmu nekompromisnému odkazu extrémnej metalovej muzike je napriek tomu nespochybniteľná. Každá chvíľa strávená pri novinke neevokuje nič menej ako samotnú podstatu zlovoľnej pohlcujúcej sily pochádzajúcej od starobylých molochov stratených z pamäte ľudstva, no stále prežívajúcich v hĺbke v mystériách stratených duší. Posolstvo, ktoré skolí slabých, no naopak dodá energiu a silu odhodlaným.

Majstrovstvo vypilované rokmi skúseností a talentom zúčastnených dáva vo všeobecnosti vzniknúť klenotom. Áno, „Demigod" ním je. Údernosť, akou ovplývali opusy minulosti je tentokrát privedená k najvyšším bránam. Jemne orientálny úvod v podobe akustickej vyhrávky naznačí atmosféru prelínajúcu sa celým dielom. Potom už nasleduje len dôkaz totálnej odovzdanosti a dokonalému stvárneniu umeleckej vízie do svojej najextrémnejšej formy. To, že BEHEMOTH patria k špičke dokazujú aj tým, že aj napriek charakteristickým a tradičným ingredienciám kapely sa posunuli o kus vpred. Ďaleko lepšia štruktúra, silnejšie kompozície, výraznejšia a premyslenejšie melodické linky sú tentokrát silné nóvum. Naďalej zostávame pri extrémnom poňatí absolútneho výkonu Inferna za bicími, keď v mysli zostáva až nepochopiteľná stopa toho, čo môže fyzická bytosť za týmto nástrojom dokázať. Práve tento (ne)človek definuje hranicu, kam sa podľa mňa už nedá ísť. Nejedná sa len o bezhlavú rýchlosť, ale naopak, premyslenosť spracovania perkusií, vhodnosť prechodov, ktoré doslova hýria pestrosťou. Celkový skladateľský pokrok sa dostavuje aj v nalinkovaní gitár, využívaní množstva spomalení, progresívne a hudobne otvorene znejúcich zásekov. Častokrát pod vrstvami hlavných motívov vyvierajú ďalšie a ďalšie vrstvy... len sa k nim treba pozorným posluchom dopracovať.

Skladateľský potenciál mistra Nergala sa rozvíja vo všetkých blasfémických sférach. Neotrelý vokál, hovorené slovo, opäť nahratý a posilnený vo viacerých úrovniach. Osobitou kapitolou knihy neznabohov sú tentokrát sóla obohacujúce materiál až o epický rozmer. Áno, práve tento prvok ma dostal a v celku rozsekal na kúsky spôsobom, akým sa to už dávno žiadnemu albumu nepodarilo. Gitarové sóla sú jedným slovom nádherne premyslené, v ostro bodajúcom kontraste s nekompromisným celkom, bez ktorých by však nemal svoju železnú tvár. Celkový obraz je dotvorený ideovo bohatou náplňou prenesenou do mýtických odkazov padlých božstiev v metaforickom kontexte individuálnej entity súčasnej doby.

Nie, nemá zmysel plytvať ďalšími slovami. BEHEMOTH reprezentujú právoplatný kult extrému. Osobnosti invokovaných bohov dostali tentokrát hudobnú podobu, podmanivo pohlcujúcu, no vyberajúcu si svoju obeť v krvi...