Zase jeden prípad kapely tvoriacej s istými výhradami pestrú a zaujímavú muziku. Ameriku samozrejme okrem žánrov majúcich tam dlhoročnú tradíciu, ako HC, thrash a stále mimoriadne obľúbený death metal a jeho extrémne výrastky, neobišli ani niektoré moderné (alebo módne?) vlny tvrdej muziky v podobe svojho času unikátneho ostrovného exportu CRADLE OF FILTH alebo závan všeobecne populárnych severských melodických formácií majúcich korene v zlatom období göteborského death metalu, medzičasom odrastených detí hrajúcich sa dnes už viac na vlastnom piesočku – IN FLAMES (predovšetkým), konzervatívnejší DARK TRANQUILLITY a vplyv určite zanechalo aj koncertné pôsobenie legendárnych AT THE GATES v štátoch na sklonku kariéry, vtedy už pod záštitou labelu Earache.

Máme tu teda novú generáciu kapiel, odchovanú na štýlovo rôznorodých a kvalitných veličinách. Máme tu BLEEDING THROUGH. Ich hudba odráža okrem iných aj vplyvy vyššie spomínaných veličín. Nič lepšie ako označenie crossover (rozumej crossover naprieč tvrdším spektrom metalového žánru – metalcore, thrash, death, black) človeka nemôže napadnúť, pretože BLEEDING THROUGH jednoducho majú dobre zlúčenú metalcorovú súčasnosť, deathmetalovú hutnosť, thrashovú údernosť s všadeprítomnými symfonizujúcimi klávesami (nie nepodobné prvým štyrom albumom CRADLE OF FILTH) a zábleskami emotívnej naliehavosti kultových AT THE GATES. Príťažlivosti celého materiálu pridáva aj neustávajúci ťah a napätie charakteristické pre najlepšie skladby prvých dvoch dlhohrajúcich počinov SLIPKNOT. Brendanov prejav a rozsah zahŕňajúci aj občasný melodický spev nie je nepodobný práve Coreyho výlevom. Medzi absolútne tutovky radím hneď úvodný nášup s celkom vydareným a hlavne uveriteľným textom „Love Lost In A Hail Of Gun Fire“, neo-thrashový vypaľovák „What I Bleed Without You“, niektoré „melodické“ vyhrávky pripomínajúce CANNIBAL CORPSE (album „Bleeding“) v „Shadow Walker“, sypačka v úvode i samotná „Dead Like Me“. Niečo kľudnejšie na záver? Nie, nedajte sa oklamať chorálom počas intra k sekanej „Revenge I Seek“. Úplný záver albumu obstaráva práve koncertná podoba spomínanej „Revenge I Seek“, dokazujúca, že BLEEDING THROUGH to na pódiu tiež vedia, a tiež live verzie prvých skladieb z predchodcu „Portrait Of The Goddess“ (písal som už niečo o CRADLE OF FILTH...) – „Rise“ a „Our Enemies“. Na CD ešte nájdete čo do obsahu menej prínosné klipy k už vychvaľovanej „Love Lost...“ a „On Wings Of Lead“.

Teraz k tým niekoľkým mínusom. Je trochu paradoxné, že kapela pokúšajúca sa o chladný atmosférický metal pochádza práve zo slnečnej Kalifornie. Možno aj preto zvolili k svojej hudbe podľa mňa nie práve šťastný image – akože gotické šminky na spôsob tvrdo pózujúcich ale teenagerský punk rock produkujúcich GOOD CHARLOTTE. Medzi tie naozaj podstatné mínusy patrí napriek všetkej pestrosti a ťahu neprimeraná dĺžka albumu. AT THE GATES a ďalšie vzory sa v minulosti dokázali efektívne vyjadriť na kratších počinoch. A to najpodstatnejšie – nedostatok vlastnej tváre a absencia dostatočne osobitého zvuku. Tvoriť pod vplyvom určite kvalitných kapiel jednoducho nestačí. Škoda aj fotky klávesáčky Marty v nohaviciach, krátka sukňa by zvýšila hodnotenie o pol bodu.