Tak trocha som sa tohto koncertu bál. Je ťažké nejako racionálne ten pocit vyjadriť, ale proste som z toho mal taký dojem, že príde dobrý gitarista obklopený doprovodnou skupinou, a všetkým nám ukáže aký je on boh. Ale to už predbieham a preto sa vrátim na začiatok.

Keď som došiel do klubu, zhruba v tom čase, keď sa malo začať hrať, tak sa ešte klasicky nič nedialo, okrem toho, že sa pripravovala predkapela. Pôvodne mali predskakovať Prešovčania STOPA, ale keďže im ochorela speváčka, tak sa narýchlo pozháňala košická kapela HAVEROCK. HAVEROCK s asi hodinovým sklzom začali do ľudí tlačiť covery od rôznych rockových a metalových skupín. Nejako veľmi som ich nesledoval, pretože ma také kapely, ktoré hrajú len covery, nezaujímajú, preto si pamätám z ich produkcie len voľačo od IRON MAIDEN a aj to len preto, že to spevák nestíhal uspievať. Škoda, že STOPA nemohla prísť, počul som na nich dosť chvály, možno nabudúce. Takto som sa zúčastnil totálne zbytočného vystúpenia jednej absolútne zbytočnej kapely.

Ešte šťastie, že na tých, na ktorých som prišiel, som ešte len čakal -- a nakoniec rozptýlili aj moje obavy z gitarových onanií... Na maličké pódium klubu, si žilinčania vyvliekli prekrásne Mapexy s rampou a poriadne bedniská na ozvučenie gitár. Všimol som si ale, že namiesto avizovaného klavesáka vyvliekli na pódium len sequencer, čo neskôr počas koncertu Paľo Chodelka okomentoval takto: klavesák ochorel a takto narýchlo sa nám podarilo zohnať ako náhradu len Japonca menom „John Kawau“, keby ste s nim niekto chceli spraviť rozhovor, tak vám budem prekladať. Hneď potom sa pokúšali v spolupráci s miestnym zvukárom dostať z PA-čka a pódiovky maximum, čo sa im aj viac-menej podarilo. Po zvukovke sa pobrali ešte dole z pódia, snáď sa išli osviežiť, či čo... No čakanie sa vyplatilo, to čo na nás vytiahli stálo za to. Ako som vyššie spomínal, tak som sa dosť bál toho, že sa Paľo Chodelka bude predvádzať, našťastie sa to nekonalo a dočkal som sa poctivého hardrocku a metalu, a to všetko poriadne progresívne reznuté. Ich vystúpenie bolo rozdelené na bloky, v tom prvom bloku predviedli svoje inštrumentálne skladby. A práve v tejto časti mala premiéru aj jedna udalosť, ktorá sa podľa slov Paľa Chodelku ešte na koncertoch LIQUID BOOGIE ROLL nestala. Palimu sa podarilo roztrhnúť strunu a tak, kým ju menil, došlo na neplánované sóla basáka a bubeníka. A naozaj bolo o čo stáť, Chodelka sa obklopil ľuďmi, ktorý svoje nástroje zvládajú viac ako majstrovsky. Po ich dohratí sa nejaký srandista dožadoval aj sóla od „Japonca menom Kawai“, čoho sa z pochopiteľných dôvodov nedočkal. No dočkal sa naozaj výbornej muziky, ktorá prezentovala doterajšiu tvorbu tohto zoskupenia. Potom sa muzikanti pobrali dole z pódia, aby načerpali energiu do ďalšieho kola. No dlho sa nezdržali, a tak za chvíľku nasledovala prezentácia toho, kam sa chce skupina ďalej uberať. Plánujú totiž vydať kompletne naspievané album, čo je podľa mňa pozitívna správa. Spev ich hudbu nielen oživuje, ale hlavne sprístupňuje širšiemu publiku, čo je myslím pozitívum. Prejav speváka Petra Holtáka mi pripomínal svojou technikou a zafarbením hlasu žijúcu legendu, ex-člena FAITH NO MORE Mika Pattona. Nedá sa povedať, žeby ho Peter vyslovene kopíroval, ale tú inšpiráciu je cítiť. Zase na druhej strane je pozitívom to, že Pattonovým štýlom to len tak hocikto nezaspieva. V každom prípade musím uznať, že mali šťastnú ruku pri výbere speváka. Z tejto časti ma zaujali hlavne skladby „Like a Monk“ a „Manic Levitation“. Už sa teším na nový album. Na konci tohto setu, sme sa dočkali aj skladby „Epic“, od už zmieňovaných FAITH NO MORE. A tento cover naznačil aj to čo bude obsahom posledného setu, po krátkej prestávke na nás LIQUID BOOGIE ROLL vytiahli klasické vykopávky starých rockových a metalových kapiel. Dočkali sme sa BLACK SABBATH, KINGS, STEPPENWOLF, FAITH NO MORE. Covery ale neboli celkom verné, najmä po hudobnej stránke, boli prerobené na obraz LIQUID BOOGIE ROLL, čo určite nebolo na škodu a obecenstvo šalelo blahom. Šalelo dokonca tak, že aj napriek neskorej nočnej hodine nechceli pustiť kapelu dole z pódia, a tak ich donútili zahrať ešte dve skladby, ktoré už v ten večer odzneli...

Výborný koncert výbornej skupiny, tak ako som sa na začiatku obával, tak si už v budúcnosti nenechám vystúpenie tejto bandy ujsť.

Playlist:
New Sign Of The Times, Adrenaline Invasion, Rockomotion, Rusher, Guitar Solo, Disilania, Faces Of The Street
That Liar, Therapy, Like A Monk, Manic Levitation, Revenge, Epic
Invitation, Friday Afternoon, Paranoid, War Pigs, Midlife Crisis, You Really Got Me, Born To Be Wild, Like A Monk, Therapy