Keď sa niekedy začiatkom októbra začali v Bratislave objavovať plagáty avizujúce koncert slovinskej legendy LAIBACH za ľudových 399 Sk, nemohol som veriť vlastným očiam. Natrieskaný Babylon priamov deň konania však definitívne rozpustil všetky obavy, že pôjde o ďalšie organizátorské fiasko à la koncert WALTARI týždeň pred tým na tom istom mieste.

Po dôkladnej osobnej prehliadke, ktorej našťastie nepadol za obeť môj fotoaparát (a o ktorej zmysle sa tým pádom dá vcelku pochybovať) som zistil, že show začne o polhodinu neskôr. Okolo sľúbených 20:30 juhoslovanskú popmusic z obdobia pána Josipa Broza Tita vystriedalo Straussovo „Na krásnom modrom Dunaji“. O tri štvrte na deväť na pódium s dominantným obrovským plátnom vystúpala trojčlenná obsluha nástrojov – úsporných bicích (nie nepodobných tým zo súčasných SAMAEL), gitary a basy. Všetci hudobníci podľa tvárí nepatria ku kmeňovej zostave LAIBACH (basgitara síce pripomínal Ervina Markoseka, ten však na promofotkách k „Anthems“ chýba...), okrem speváka Milana Frasa a neviditeľného Ivana Novaka, mozgu LAIBACH, obsluhujúceho premietačku a sequencer(?).

Po úvodných troch alebo štyroch skladbách, medzi ktorými zazneli cover „In The Army Now“ od STATUS QUO aj jedna z najpôsobivejších skladieb LAIBACH – „God Is God“ – na pódium vstúpili, podľa informácií o predošlých koncertoch očakávané, bubeníčky a vokalistky. Zvuk, ktorý bol spočiatku pomerne slabý (upozadená gitara a bicie a príliš vytiahnutá basgitara) sa upravil k lepšiemu, aj keď som ho osobne čakal ešte hutnejší, tvrdší a hlasnejší. So zosilnením rytmiky a vokálov (ktorých časť, hlavne pri zboroch, však bola predtočená) prišlo práve k jeho „zahusteniu“. Napriek tomu okrem spodku hraného zo slučky dominovala „groovy“ basgitara, v zopár okamihoch mierne pripomínajúca hypnotické linky MASSIVE ATTACK. Typicky jednoduché pochodové rytmy a striktne do jednej polohy položený hlas Frasa miestami pôsobili až príliš monotónne – naštastie vďaka prepracovanému scénickému spracovaniu s absolútne synchronizovanými slečnami a obrovským plátnom s úryvkami známych klipov či textov sa bolo na čo pozerať, takže nuda nedostala veľa šancí.

Napriek tomu, že som celý koncert mal pocit, že od LAIBACH som čakal viac, bol som prekvapený, že to, čo som považoval za polhodinu, bola hodina a štvrť. Skutočne málokedy sa mi stáva, aby mi čas na koncerte ubiehal tak rýchlo... LAIBACH sa nakoniec vrátili a odohrali štyri prídavky (včetne prerobeného šlágru „Mama Leone“ a „Opus Dei“ (čiže pôvodne „Life Is Life“ od – OPUS) a počas reprodukovaného repete hitu „Tanz mit Laibach“ sa po bez pätnástich minút dvoch hodinách odobrali definitívne do zákulisia.

LAIBACH, koncertujúci k aktuálnemu best-of albumu „Anthems“, zahrali väčšinu očakávaných hitov. Okrem spomínaných „Tanz mit Laibach“, „Opus Dei“, „God Is God“ a „In The Army Now“ zazneli „Alle gegen alle“, „Sympathy For Devil“, „Das Spiel ist aus“, „Geburt einer Nation“. V rámci dvoch inštrumentálnych medzihier odznela „Wirtschaft ist tot“. Nedošlo tak snáď len na skvelú coververziu „Final Countdown“, ktorá si zrejme vyžaduje klávesy, na koncerte len spolovice nahraditeľné zefektovanou gitarou, ktorá ich linky v niektorých miestach kopírovala.

Od LAIBACH bolo ťažko čakať niečo iné ako strnulé výrazy, nulovú komunikáciu s publikom, všadeprítomný vojenský image podčiarnutý uniformami všetkých zúčastnených a fascináciu nemeckým (vojnovým) umením a jeho estetikou. Všetky kontroverzné atribúty tvorby LAIBACH sa dali nájsť aj v merchandise, kde sa okrem opasku a kravaty dali nájsť kondómy s nápisom „Anti-semitism“ či tričko „Divided States of America“. Samozrejme za adekvátne „kvltové“ ceny.

Aj keď kontroverznosť LAIBACH už dnes nešokuje tak, ako v komunistickej Juhoslávii či prvej polovici deväťdesiatych rokov, išlo o profesionálne odohratú show, ktorá väčšine (prevažne staticky počúvajúcich) divákov priniesla to, na čo do Babylonu prišli. Od kapely, ktorá práve na úzkom previazaní kontroverzných politických ideí, vizuálneho umenia a hudby postavila svoj úspech nie je možné vyžadovať a očakávať akúkoľvek výraznú zmenu. LAIBACH ukázali, že stále sú a ostanú LAIBACH. A to je dobre.