Rok 2004 by sa pre Stredoeurópana dal označiť za rok ANATHEMY. Po celoeurópskom júnovom turné priniesol maďarský Negative Art akustickú sólo šnúru Dannyho Cavanagha. A aby to nebolo málo, december patril desiatim koncertom (za desať dní) v unplugged réžii Dannyho, Vincenta a špeciálneho hosťa – liverpoolskeho filharmonika, cellistu Davida Weslinga.

Z koncertu v Zalaegerszegu si (pri všetkej úcte k bratom Cavanaghovcom) budem pamätať hlavne cestu, ktorá zo 170 km spravila prácu na päť hodín, strávených na ľadovej šmýkačke. Samotný koncert sa odohral v kultúrnom dome, ktorého zovňajšok dokonale zapadol do image podobných zariadení po celom ostblocku. Našťastie interiér prešiel rekonštrukciou, a tak sme celú hodinu a trištvrte strávili v polstrovaných sedačkách a hlavne bez typického cigaretového oblaku, tak známeho z tradičných klubových akcií. Danny aj na svojom turné preferoval „seated shows“, a musím dodať, že to bolo správne rozhodnutie. V pomalom tempe sa nesúca, náladotvorná hudba ANATHEMY sa skutočne lepšie vníma, keď má človek okolo seba istý súkromný, ničím a nikým nenarúšaný priestor. Jediným negatívom (okrem trocha veľkej priestrannosti a „svetlosti“ sály) tak bol akýsi vidlák, snažiaci sa dokázať, že sa Vincentovi v speve minimálne vyrovná. Pochopiteľne neúspešne.

Vzhľadom na to, že mi šťastena prihrala možnosť zúčastniť sa posledného koncertu turné, umiestneného do Planet Music (a nezaplatiť zaň zabijáckych 22€), bude gro tohoto reportu venované práve Viedni. Planet Music je typickým klubom, pre túto príležitosť síce vybavenom stoličkami, ale inak omnoho útulnejším, a na hudobné akcie tohoto druhu pripravenejším. Jedine na tejto zastávke dostala možnosť predviesť sa predkapela, v tomto prípade rakúski FLOODLAND. Ich tvorbu nepoznám, takže úspešnosť jej prevedenia do akustického hávu nemôžem ani len odhadovať. Inak išlo o príjemný rock, s dominantným hlbokým hlasom celý čas sediaceho frontmana. Miestami jeho sýty spev pripomenul Stuarta Staplesa z TINDERSTICKS, miestami snáď Nicka Cavea, ale inak išlo o tradičnejšiu hudobnú formu, čo podčiarkol cover od QUEENSRYCHE.

Presne o deviatej (aká zmena oproti o hodinu a pol posunutému začiatku v Maďarsku) znamenal začiatok setu bratov Cavanaghovcov. Na Dannym bola badateľná únava z turné, našťastie sa evidentne počas dvojhodinového koncertu vyparila (a navyše oproti Zalaegerszegu sa zdalo, že Vincent bol v lepšom rozpoložení). Prvá časť setu bola venovaná akustickým aranžiam skladieb materskej ANATHEMY. Výber skladieb do veľkej miery kopíroval Dannyho sólový playlist. Ťažisko spočívalo v pätici skladieb „Shroud Of False“, „Lost Control“, „Destiny“, „Inner Silence“ a „One Last Goodbye“, zahratej bez prestávky a takým spôsobom, že sa ticho v sále po ich odohraní prevalilo do frenetického potlesku. Melancholickosť materiálu ANATHEMY podčiarklo triezvo naaranžované violončelo a na Cavanaghovcoch bolo evidentne vidno, že svojej hudbe veria a cítia ju. Počas koncertu došlo v viacerým rošádam – bez Davida bola odohratá nesmrteľná „Wish You Were Here“ od PINK FLOYD, Danny sólo s gitarou vystrihol „Big Love“ od FLEETWOOD MAC, sólo s klávesami „Fade Out (Street Spirit)“ z archívu RADIOHEAD a za doprovodu Davida Weslinga „Cello Song“ od svojho obľúbenca Nicka Drakea. Je vidno, že dominantná rola v súčasnej ANATHEME patrí Dannymu. O prevažnú časť inštrumentácie sa postaral on – či už svojou známou „zoslučkovanou“ elektrickou gitarou (tentokrát bez technických problémov :-), alebo klávesami. Vincent mal na starosti „iba“ spev, rytmickú, akustickú gitaru a podľa očakávania dobrú náladu (ako dokonalý protipól svojho trochu nevrlého a odmeraného staršieho brata). Uvedené potvrdzuje aj skladba „Unchained“ z pripravovanej novinky, ktorá naznačuje, že ďalší album sa bude niesť práve v „pesničkárskom“ duchu Dannyho vkusu.

Pozitívnym zistením (a zároveň istým potvrdením kvality tvorby ANATHEMY) je to, že jej skladby fungujú v najrôznejšom spektre aranží a úprav, ohlodané na kosť či zahraté celou, „metalovou“ kapelou. Mnohokrát je práve vrstvenie a zdvojovanie či boostrovanie nástrojov prejavom skladateľskej bezradnosti. Zaradenie coverov BEATLES, RADIOHEAD, PINK FLOYD, NIRVANY (!!!) či FLEETWOOD MAC bez toho, aby sa vlastné piesne stratili, však dokazuje, že ANATHEMA „umí“. A ani trochu ma to neprestáva baviť...

Playlist Zalaegerszeg: Adagio (Intro), Fragile Dreams, Angelica, Pressure, Forgotten Hopes, Destiny Is Dead, Are You There?, Leave No Trace, Hope, Shroud Of False, Lost Control, One Last Goodbye, Wish You Were Here [PINK FLOYD], Temporary Peace, Flying, Fade Out (Street Spirit) [RADIOHEAD], Cello Song [NICK DRAKE], Eleanor Rigby [BEATLES],Something In The Way [NIRVANA], A Natural Disaster

Playlist Viedeň: Adagio (Intro), Fragile Dreams, Angelica, Pressure, Forgotten Hopes, Destiny Is Dead, Are You There?, Leave No Trace, Hope, Shroud Of False, Lost Control, Destiny, Inner Silence, One Last Goodbye, Wish You Were Here [PINK FLOYD], Temporary Peace, Flying, Fade Out (Street Spirit) [RADIOHEAD], Big Love [FLEETWOOD MAC], Cello Song [NICK DRAKE], Eleanor Rigby [BEATLES], Something In The Way [NIRVANA], A Natural Disaster, Nowhere Man [BEATLES], Norwegian Wood [BEATLES], Unchained

P.S.: Nezvyknem to robiť, ale teraz musím: vďaka Paľovi za skvelý výkon na ceste do Maďarska, a Balázsovi z Negative Art za organizáciu celého turné a pozvánku do Viedne...