Tradičný, takmer koncoročný Winter Solstice Eve sľuboval v Bratislave vec nevídanú – slušnú návštevnosť. Za posledné mesiace sa toho uskutočnilo prekvapivo veľa, od množstva malých lokálnych koncertíkov, až po väčšie sústa ako RAGE, či WALTARI. Spoločným javom však bola slabá, miestami mizerná účasť divákov. Klub Babylon sa za svoju nie dlhú existenciu už ukázal ako vhodné miesto na konanie podobných akcií. Bezproblémová dostupnosť, dobre vymyslené vnútorné členenie s možnosťou sedenia na „tribúne“ a väčšinou solídne ozvučenie, to sú atribúty ktoré v istom slova zmysle stále predstavujú koncertný luxus.

Začalo sa klasicky s oneskorením, na úvod nastúpili TEARS ASIDE, ktorí do určitej miery nahrádzali GALADRIEL (tento rok na súpiske kapiel prekvapujúco nefiguroval). Skupina funguje relatívne krátko, ale Tomax (ex-GALADRIEL) s gitarou v ruke a Shuska (CRANIOTOMY, ex-GALADRIEL?) za hrncami naznačuje, že niečo tu nebude celkom s kostolným poriadkom (či je to dobre, či zle, to už nechám na vás). Mikrofónu sa zhostil Mário z HECATE, basy ďalší ex-GALADRIEL člen a na pódiu stále ešte jedna mne neznáma tvár s gitarou. Bez zbytočných naťahovačiek sa začalo hrať, čas tlačil. Zvuk nebol zlý, ale sklamala ma hudba, od ktorej som predsa len čakal viac (to bola asi hlavná chyba). Nebyť zaujímavých Tomaxových gitarových sól, a slušnej práce Shusku za bicími, hudba by bola najpriemernejší priemer „gothic“ metalu. Kapela na pódiu pôsobila príliš staticky, pod pódiom to taktiež neveľmi vrelo. Čo viac k TEARS ASIDE dodať? Snáď len, že hrali jeden cover od GALADRIELU, ktorý sa stretol pochopiteľne s väčším ohlasom a že spevákovi ide škrek lepšie ako čistý spev, pri ktorom má občas problém trafiť správny tón.

Druhý v poradí nastúpil pred veľmi prijemne zaplnenú sálu tohtoročný objav z Nitry, SNOVONNE. Hlavne ma zaujímalo, ako budú skladby znieť na živo, nakoľko vcelku sympatická speváčka má okolo seba tým schopných hudobníkov, ktorí majú okrem iného za sebou úspešné pôsobenie v prog metalom MISCELLANE. Trošku prekvapil druhý gitarista, ktorý asi funguje ako posila na koncertoch a chýbajúci klávesák. Zazneli veci z tohtoročného dema, samozrejme nemohla chýbať chytľavá „Passion“, počas ktorej sa pod pódiom prebral k životu nejeden hrozič. Pohľad okolo seba napovedal, že SNOVONNE mala úspech i napriek vpredu slabo počuteľnému spevu. Kapela vyzerala byť s vystúpením taktiež spokojná, pre mňa išlo o vrchol večera, aj keď ma čiastočne sklamal fakt, že veci sa hrali viac menej v takej podobe, ako boli zaznamenané na deme. Chápem, že absencia živého klávesáka a použite prednahratých partov nedáva veľký priestor na experimenty, ale mám pocit, že určitý posun k troška komplikovanejším vodám by nikomu neublížil.

Bratislavské zoskupenie ETHEREAL PANDEMONIUM už na scéne nejaký ten piatok pôsobí a za ten čas už pochopiteľne nazbierali nejakých verných fanúšikov. Osobne k nim rozhodne nepatrím, ale musím uznať, že kapela prišla na pódium s dobre pripraveným programom a stretla sa s prekvapujúcou odozvou v publiku. Hrali sa aj novinky, ktoré majú údajne zakrátko vyjsť na novom albume a rovnako sa hrali aj staré záležitosti. Pritvrdenie oproti SNOVONNE sa prejavilo aj točiacimi sa hrivami pod pódiom. Telovýchovné aspekty kombinácie pivo + dvojkopák sú známe asi nejednému metalistovi. ETHEREAL PANDEMONIUM si stále hrajú svoju hudbu, čiže širšie poňatý technicky a kompozične nekomplikovaný black metal s klávesami, mužským a ženským vokálom. Sympatická bola absencia prázdnych póz i výkon kapely. Najväčší úspech tradične zaznamenali prerobené ľudové piesne a hlavne prídavková „Balada o furmanovi“. Špecialita s množstvom hostí (Tomax – gitara, bývalá speváčka Countess Ekorn, bývalý spevák) ukončila regulárny set, na pódiu bolo ľudí ako hadov, len je blbé, že si nespomeniem ako sa tá vydarená skladba volala. Každopádne spokojnosť na oboch stranách, na pódiu i pod pódiom.

Zlatý klinec večera prišiel v podobe slovenského unikátu ORKRIST. Ak sa nemýlim išlo už o tretí absolútne posledný koncert, takže o rok sa asi uvidíme znovu.... Nečakal som, že by si Crom zohnal klávesové technika, ale inak som si nedokázal vysvetliť pobehovanie neznámej postavy okolo klávesov na pódiu. No pri skúške mirkofónu mi pomaly došlo, že to je ostrihaný Crom. Netradične v bielom, netradične s krátkymi vlasmi. Zdá sa, že ide o nový trend v metale, takže už začínam aj rozmýšľať, kedy skočím ku kaderníkovi. ORKRIST si pamätám hlavne vďaka ich podarenému vystúpeniu pred NIGHTWISH v Banskej Bystrici. Hrali vtedy tiež bez mne značne chýbajúcej basy, ale s výrazne lepším zvukom a výrazne lepšie zohratí. Veľká časť ľudí došla práve kvôli nim, bavili sa, žili a my sme asi v polovičke setu odišli preč. Čo sme chceli vidieť, to sme videli, to čo sme nechceli počuť, to sme počuli tiež, takže môžem s čistým svedomím skonštatovať, že za 80 Sk sme toho dostali viac ako dosť. Som rád, že sa pomaly vytvorila akási tradícia peknej návštevnosti, len mal by som ešte lepší pocit, keby sa na koncerty chodilo aj inokedy ako 6 dní pred Vianocami. Takže vďaka organizátorom a účinkujúcim za podarenú akciu, o rok sa hádam aj začne presne načas.