WAYD sa stali za svoju existenciu doslova pojmom, aspoň v metalovom undergrounde a našich končinách. Koncerty tejto bandy sa vyznačujú neuveriteľnou energiou a sršia radosťou zo života. Keďže si táto kapela podľa môjho názoru zaslúži omnoho viac pozornosti zo strany fanúšikov, tak som sa rozhodol spáchať nasledujúci rozhovor. Na moje otázky odpovedal bicmen Braňo.

WAYD je vcelku známa kapela, aspoň na území bývalého Československa. No aj napriek tomu, niektorí naši čitatelia vás nemusia, až tak dobre poznať. Preto nám povedz niečo o vašej histórii, predstav jednotlivých členov a skús popísať, čo sa podivuhodnú muziku to produkujete.

No neviem, či si to, že sme známa kapela trocha neprehnal, lebo my stále mame pocit, že sme najhlbší underground, aký existuje. Takže: vznikli sme v roku 1994 ako následok rozpadnutej skupiny MARION, ktorá produkovala thrash metal, a keďže sme boli len dvaja (Milan a ja, Braňo) tak sme zháňali basgitaristu a ako jediný človek nás napadol Drahoš, ktorý v tom čase hral v kapele DYSENTERY, a ktorá v tom čase nebola úplne funkčná, pretože bubeník bol na vojne. Po nejakých skúškach sme zistili, že nám chýba ešte jedna gitara do kapely, a tak sme oslovili Richarda, ktorý hral tiež v kapele DYSENTERY a brali sme ho ako dočasné riešenie, lebo sme nechceli ťahať dvoch členov z jednej kapely. Čas však ukázal, že táto partia je veľmi životaschopná, a tak sme už nikoho iného nezháňali. Takže v zostave Milan – gitara, spev, Drahoš – basa, spev, Richard – gitara a Braňo – bicie sme nahrali všetky naše oficiálne nosiče a jedno demo z roku 1995, „Shape of your mind“, ktoré bolo naše prvé. No a čo sa týka hudby, ktorú tvoríme, neviem definovať presne, aký štýl hráme, lebo, ako sám vieš, je tam množstvo iných vplyvov, ktoré nie sú metalové, a každý nám na plagáty píše rôzne druhy metalu a ich variácie. Už som videl nápis Wayd – Prešov, techno-jazz a to ma naozaj pobavilo. Určite hráme metal, ale aký, to neviem. Vlastne už sme sa dohodli, že ak sa niekto opýta, čo hráme, tak odpoveď znie: METAL.

Od vydania „Decadance“ už ubehla pekne dlhá doba, pripravujete nasledovníka? Kedy sa ho asi dočkáme?

No, máš pravdu, že už ubehla pekná doba od vydania „Decadance“, a preto momentálne pracujeme na nových songoch. Mame asi 5 alebo 6 nových vecí, ktoré sú typicky Waydovské, to znamená, že sú iné, ako tie spred dvoch rokov, a ktoré vyšli na „Decadance“. Môžem povedať, že budeme opäť o niečo rýchlejší, agresívnejší, ale na druhej strane aj viac melancholickí a náladoví. Máme už aj ďalšie nápady, vlastne kopec nápadov, a náš najväčší problém je dať to teraz do nejakej ucelenej formy, aby sa to dalo vôbec počúvať. No a kedy to bude hotové? Ak sa bude všetko dariť ako sa má, tak nahrávka by mohla byt hotová niekedy na jar, to znamená v marci. Bohužiaľ neviem povedať, kedy to vyjde na oficiálnom nosiči, lebo toto je ešte dosť ťažká téma na tuto chvíľu. Nechajme sa prekvapiť.

Už tri albumy vám vyšli pod hlavičkou Metal Age, myslím, že tejto firme môžete ďakovať za veľa, ale mám taký dojem, že ak sa ako kapela chcete dostať ďalej (nemyslím hudobne), tak by ste mali ísť o dom ďalej. Myslíš, že sa mýlim? Nepokúšali, respektíve nepokúšate sa nájsť väčšieho vydavateľa? Vyjde štvrtý album už inde, alebo ostanete verní Metal Age?

Táto otázka je veľmi zložitá z viacerých aspektov. Na jednej strane sme neskutočne vďační Metal Age, pretože bez nich by sme nemali asi žiadne oficiálne CD, neboli by sme tak známi, ako sme, ale na druhej strane, keby sme mali väčšieho vydavateľa, mohli sme už byť oveľa ďalej, ale to všetko je len otázka, že čo, keby, dačo... Preto sa ťažko vyjadruje k tomu, čo je lepšie, a či by sme nemali hľadať niečo nové. Zatiaľ máme predbežnú dohodu u Metal Age, ale ak by sa podarilo niečo väčšie, nevylučujeme aj to, že ďalší album by mohol vyjsť u nejakej známejšej firmy. Lenže mať toľko šťastia, že by nový album vyšiel povedzme u Nuclear Blast alebo Century Media sa nám zdá nemožné a pravdupovediac, ani to nečakáme, lebo už sme sa z tých chlapčenských utópií a snov prebrali. Ďalšia vec je to, že hráme takú hudbu, akú hráme a musíme si uznať, že to nie je práve metal, na aký dnes ľudia chodia na koncerty v húfoch alebo stoja davy v obchodoch s hudobnými nosičmi. Hráme si svoju hudbu, a ak je niekto ochotný nás podporiť svojou aktivitou a peniazmi, sme len radi. Opäť môžem len povedať: nechajme sa prekvapiť.

Chvíľu boli vaši dvaja členovia rozlietaní po svete, na koncertoch ste v tej dobe pôsobili s rôznymi hosťami. Kde sa dvaja z vás vtedy nachádzali a prečo? A kto vám to vypomáhal?

To máš pravdu, lebo ja sám som bol jedným s tých utečencov a strávil som skoro dva roky v Londýne, aby som si zarobil nejaké peniaze do života a aby som si mohol kúpiť po desiatich rokoch hrania poriadny nástroj. To bol jeden z hlavných dôvodov, ale ten hlavnejší bola moja priateľka, ktorá tam už bola nejaký čas predo mnou a vlastne ma zlomila na túto dobrodružnú výpravu. Podobne na tom bol aj Drahoš, akurát on strávil takmer ten istý čas v Holandsku, konkrétne v Haagu. Takže teraz mame obaja nové nástroje a sme spokojní ako nám to zneje a hrá. Zatiaľ naši kolegovia z kapely nelenili a našli si náhrady za nás, aby WAYD mohol aspoň ako tak fungovať, a aby sa úplne nebláznili z ničnerobenia. Za bicími sa vyskytol Mistik, ktorý hral tak asi rok a pol, a na basu hral Zelo, ktorý bol známy z prešovského hudobného podsvetia. Za mikrofónom sa vystriedali asi dvaja týpkovia, Marián z kapely FROWN a náš terajší manažér Maťo. Takže je ľahko možné, že ľudia videli WAYD hrať v pätici, ale mohli WAYD vidieť aj v dvojici, s polovičným playbackom. Bolo to šialené obdobie pre každého z nás, ale život je sviňa a musíme sa s tým nejako vysporiadať.

Z vlastnej skúsenosti musím konštatovať, že ako ľudia okolo seba šírite pozitívnu energiu, snáď som vás ešte nevidel bez úsmevu na tvárach a bez dobrej nálady. Ako to robíte? A je všetko také ideálne, ako sa zdá? Či aj vás niekedy prepadne ponorková choroba a vletíte si do vlasov?

Pekná otázka! Tato kapela sa postupne stala viac ako kapelou a tvoria ju priatelia, ktorí spolu trávia veľa času. Poznáme sa už pekne dlho a z toho vyplýva aj tá nálada a to, že sa vieme stále dobre zabaviť. Vieš, WAYD je naša srdcová záležitosť, a preto záleží aj na takých veciach, ako je smiech. Ale na druhej strane vieme rozoberať aj kurevsky vážne témy. Ale pravdou je, že v podstate sme, ako takí, veselí ľudia, a preto naše reči sa väčšinou nesú v žartoch a uštipačných poznámkach na kadekoho a hlavne medzi sebou. V dnešnej dobe nie je nič ideálne, a preto nám humor pomáha prejsť touto dobou o niečo ľahšie. Čo sa týka ponorkovej choroby, občas sa prihodí nejaká vec a vletíme si do vlasov, ale je to čiste len kvôli hudbe. Chceme byť lepší, a keď niekto z nás ma pocit, že to ten druhý kazí, tak si pekne od podlahy vysvetlíme, že čo a ako. No stále skončíme pritom, že sme strašní kokoti. Ale v podstate sme radi, že nám je veselo.

A čo takto porozprávať niečo o sebe, proste čo robíte, keď nieste WAYD, ale ste súkromné osoby. Proste kde pracujete, aké mate záľuby, okrem muziky – môžu to byť kľudne aj informácie bulvárneho charakteru.

No keď nie sme WAYD, tak sme všetko možné. Ja som si otvoril s kamarátom takú malú videopožičovňu, a tak som zaneprázdnený pozeraním filmov. Urobil som si zo svojho koníčka prácu. Richard pracuje pre jednu nemenovanú firmu, ktorá oblieka ľudí do moderných vecí, a zaberá mu to dosť času. Drahoš momentálne vyučuje angličtinu na jednej základnej škole a okrem toho chodí tlmočiť na nejaké akcie – vlastne sa živí angličtinou. Milan pracuje v jednej z mala funkčných fabrík, kde vykonáva prácu rôzneho charakteru, takže sa aspoň nenudí. Všetci máme okrem toho ešte aj kopec drobných záľub, no a často navštevujeme svoje obľúbené podniky a puby. Čo sa týka bulvárnych informácii, také nemáme, pretože my sme normálni ľudia a nás nebaví vyrábať bulvárne informácie. A aby som nezabudol, všetci mame priateľky, ktoré nám zaberajú zbytok voľného času.

Poslednú dobu hráte relatívne dosť koncertov, ako to všetko stíhate? Kde hráte najradšej, kde najčastejšie, kde ste hrali pred najväčším publikom a kde ste hrali najďalej? Prípadne, môžeš uviesť aj nejakú vtipnú, alebo zaujímavú historku z vašich ciest?

Ako to stíhame? Musíme to stíhať, lebo kapela je o koncertovaní a vlastne najviac ľudí zaujmeš, ak zaujmeš na koncerte. Takže každý koncert je pre nás taká malá slávnosť. V podstate neriešime to, kde sa hrá najlepšie, aj keď osobne preferujem kluby, kde je predsalen atmosféra o čosi vrúcnejšia a je tam bližší kontakt s obecenstvom. No ak je dobrý zvuk na koncerte, tak aj open air je dobrá šupa a vlastne máme radi aj také akcie, len zvukár nesmie byt polointeligent. Najčastejšie hráme v Košiciach, lebo nás tam najčastejšie pozývajú kamaráti, oni nás tam majú radi. A že vraj najlepšie hráme tam. Ďakujeme Jano! Teraz vážne, neviem kde hrame najčastejšie! Čo sa týka toho publika, tak to naozaj neviem, a ani nepamätám, kde bolo najviac ľudí, lebo hráme už nejaký čas a moja pamäť naozaj tak dobre neslúži. A naďalej sme boli pred nedávnom v Nemecku, skoro vlastne až v Holandsku v meste Osnabrück, kde sme odohrali tri koncerty s kapelami SARDONIC a CASKETGARDEN. Bolo nám tam fajn, škoda, že takých akcii nie je viac. No a čo sa týka tých veselých príhod, našli by sa nejaké, ale nie sú to veci na zverejnenie, a tie čo by sa dali zverejniť, zase nie sú veselé.

Ďakujeme za priestor vo vašom webzine a nech sa darí viac a viac.