„WOLLONGONG je priemyselné mesto ležiace na východnom pobreží Austrálie, v štáte Nový Južný Wales. Meno WOLLONGONG je aborigénskeho pôvodu a vraví sa, že znamená zvuk mora...“ Zvuk mora, hluk trieštiacich sa vĺn či šum a dunenie na pozadí zdanlivo kľudného oceánu. Na pražskú noisecorovú skupinu toho istého názvu to sedí ako uliate. Ďalšia z nepočetnej zostavy labelu Silver Rocket (natíska sa paralela s brnenským Redblackom – čo CD, to minimálne slušný nadpriemer) sa na sklonku roku 2004 vytasila s novou doskou, pripravenou v spolupráci s Malárie Records, tradične na kompakte aj vinyle.

Úvod je okamžitým nárazom príbojovej vlny na pobrežie. Tak intenzívny, až fyzicky nepríjemný, na pokraj limitov aparatúry vytiahnutý zvuk som ešte nepočul. Z hlukovej steny vystupujú čitateľné gitary a bicie, aby vzápätí zmizli, spláchnuté basovou vlnou. Hlučnejší a ešte surovší GNU, trikrát zrýchlení NEUROSIS. Poznávacím znamením WOLLONGONG je spev, či krik – efektom permanentne zahalený vokál pohybujúci sa od napoly rezignovanej deklamácie („Faith And Desertion“) cez punkovú nasratosť v „As Sick As We Are Of This“ a rev až po emo polohy („Handcuffed To A Brighter Tomorrow“). Miestami iritujúci, ale rozpoznateľný, zapamatovateľný, a čo je hlavné, nesúci emócie.

Po hudobnej stránke je doska viacmenej jednoliatou masou ručiacej morskej vody; efektom tlačítko „off“ uľaví len zopárkrát, čistá gitarová pasáž na prelome „Faith And Desertion“ a „The Impetus To Kill“ je viac občasným osviežením, ako pravidlom. Jednoznačné highlighty a v pozitívnom zmysle najviac „iné“ skladby sú tie s poradovým číslom dva, šesť a osem. Už spomínaná „Handcuffed To A Brighter Future“ – intímny ventil na tlakovom hrnci, púšťajúci paru len po kúskoch – ale skúste ho otvoriť naraz... melancholická a naliehavá basová linka posúva túto skladbu preč z od punk/HC agresivity smerom k náladovejším vodám stráženými takými LVMEN. Zbesilo rýchla šestka „As Sick As We Are Of This“ je akýmsi manifestom kapely, a snáď aj celej scény: „10-krát, 20-krát, 30-krát/Refrén sa mení, ale posolstvo zostáva, nech je to/40-krát, 50-krát, 100-krát/Čísla sa menia, ale pieseň ostáva (...) nemôžeš to vzdať“. K politickým postojom nikdy nebolo ďaleko, WOLLONGONG však patrí sympaticky k tým, čo sa svojimi názormi netaja, ale do textov ich nepchajú, a keď áno, tak len tak, na pol huby. Záver albumu obstaráva kľudnejšia, čistejšia, odlivová „False Fairies And Fables“, trochu schizofrénna skladbička, vďaka siedmym minútam dĺžky vyvažujúca inferno rozpútané v predošlej polhodine. A vracajúca poslucháča späť do „normálneho“ sveta.

Na stránke kladov treba zmieniť spomínaný zvuk, ktorý nech je akokoľvek šokujúco tvrdý, bodajúci a nekompromisne ostrý, ostáva profesionálny a kvalitný. Umelecký zámer je umelecký zámer a keď sa jeho realizácie chopí Ondřej Ježek (OTK), nie je čo riešiť. Lavína WOLLONGONG je možno menej prepracovaná ako kontrolované erupcie OTK či hĺbavejšie inotaje GNU – anglické a často „hltané“ a nezrozumiteľné texty, priznané korene v punku a agresívnej variante HC na jednej strane zosilňujú efekt, na strane druhej je „Stark Naked Creeping Macroeconomic Fascism“ ťažšie sa počúvajúca, drsná a hrubá doska. Onu pôsobivosť a naliehavosť tak treba dolovať z hlbšej šachty, ako obvykle...

Poznámka na záver: pri sledovaní textov mi do oka padli presné citácie názvov skladieb či albumov – „gimme shelter“ majú na svedomí ROLLING STONES, „innuendo“ QUEEN, „song remains the same“ LED ZEPPELIN. Mihne sa aj „today is the day“... náhoda?