Na konci roku 2003 vznikla u našich južných susedov kapela WENDIGO, ktorú tvoria muzikanti z progresívne, metalovo a rockovo orientovaných kapiel STONEHENGE, BEHINIA, BEAUX JAXON BAND a DA CAPO. Ani nie po roku od vzniku sa kapela vybrala do štúdia a tam stvorila EP s názvom „Reconnecting...“. Práve toto EP sa mi dostalo do rúk, vo vkusnom, modrom, papierovom obale. Celé vyzerá veľmi profesionálne, ale môjmu pozornému očku neušlo, že ide len o napálené CD. No ale to vôbec nevadí, pretože ide v podstate o promo, ktorým si kapela pokúša preraziť cestu k vydavateľovi. Dúfam, že sa im to aj v dohľadnej dobe podarí. Zatiaľ si ním pomohli k tomu, že na koncertoch v Maďarsku predskakovali takým bandám ako DEAD SOUL TRIBE a FATES WARNING (podľa mne dostupných informácií bude WENDIGO na sklonku apríla predskakovať aj PAIN OF SALVATION, - pozn. Thorn). Práve pred druhou zmienenou bandou, sa mi podarilo WENDIGO zhliadnuť a musím priznať, že som bol uchvátený.

Na CD sa nachádzajú tri skladby o celkovej dĺžke pätnásť minút. Hudba WENDIGO by sa dala charakterizovať ako moderný metal s veľkým vplyvom heavy metalu, progresu a mnohých ďalších prímesí. No nedá sa povedať, žeby išlo o nejaký typický progres, alebo heavy metal. Podstata hudby tejto kapely určite tkvie v melódiách. Prvá skladba „Disconnected“ sa pohybuje v skôr v pomalších rytmoch a je takpovediac najviac melodická a progresívna. Druha s názvom „Broken“ je podľa môjho názoru kandidátom na hitovku a hlavne sa mi páči priam dokonalý refrén, ktorý túto skladbu oživuje. „Broken“ sa síce začína jemnúčko, ale v niektorých pasážach je o dosť tvrdšia a aj spev je v nich o niečo menej melodický a surovejší. Niekedy mi to znie až hardcorovo. Ale zase určite nejde o čistý hardcore, je to proste metal v štýle WENDIGO. CD uzatvára najdlhšia „Two As One“, ktorá je zase o niečo pokojnejšia, ale určite nie horšia. Tejto skladbe dominuje basgitara a robí mi radosť ju počúvať. Na koncerte v Budapešti, kde som WENDIGO videl. sa mi veľmi páčila hra bubeníka (mimochodom rodák zo slovenského Komárna), no na tomto CD sa mi to akosi nepozdávalo, akoby to boli rozdielni ľudia. A veruže aj sú, album nahrával ešte starý bubeník. Tým nechcem povedať, že sú na nahrávke slabé bicie (sú výborné), ale hra nového bubeníka ma oslovila viac. No aj napriek tomu musím uznať že takúto dobrú nahrávku začínajúcej kapely som už dávno nepočul. Nahrávka má vynikajúci zvuk na medzinárodnej úrovni. Keby som dopredu nevedel, že ide o Maďarov, tak by som si myslel, že ide o kapelu, ktorá pochádza odkiaľsi zo západu a do nahrávania vrazila nejaký ten milión euro. Určite je to spôsobené aj tým, že v kapele pôsobia ľudia, pohybujúci sa na hudobnej scéne už nejaký ten rok.

V každom prípade je „Reconnecting...“ viac ako prísľubom do budúcnosti. Ide o kvalitne zahraný metal, ktorý mieša viacero štýlov, no aj tak ostáva pri zemi a nezvrháva sa v nechutný guláš. Melódie sú nosnou témou, na ktorú sa lepia všetky ostatné prímesi a mne neostáva nič iné, ako zapriať kapele veľa šťastia do budúcnosti.

foto: Szilvia Bátky-Valentin (www.faffyfoto.hu)