Napriek tomu, že slovenská zastávka turné PAIN OF SALVATION bola údajne takmer hotovou záležitosťou, švédska progressová jednotka sa nakoniec na skrátenom tour Slovensku (a Česku) vyhla. Žiadna škoda; Budapešť nie je tak ďaleko a o plávajúcom klube A38 som počul len dobré referencie.

A38 vybudovaná na ukotvenej lodi „Artemovsk 38“ je skutočne moderným miestom, originálne využívajúcim rieku pretekajúcu cez hlavné mesto Maďarska. Možnosť vybehnúť oddýchnuť si na palubu či zadarmo posurfovať po internete, bar v sále a dobrá aparatúra – viac predpokladov k u kvalitnému zážitku netreba.

Úloha rozohriať vcelku početné publikum pripadla domácim WENDIGO, kapele, ktorej hviezda na progmetalovom nebi pomaly stúpa, a to nie iba v ich materskej krajine. Naneštastie zvukár absolútne neodhadol hlasitosť a inak snáď kvalitný set zarezal vražedný hluk, ktorý nielen mne spôsobil doslova fyzickú nevoľnosť. WENDIGO zahrali pomerne tradičné, „americky“ znejúce progmetalové vystúpenie s občasným dochutením takmer nu-metalovým korením. Nemeckí DARK SUNS, sprevádzajúci PAIN OF SALVATION na celom turné, na to išli z iného konca. Označovaní za „dark-progress“ a vydávajúci na Prophecy (KLIMT 1918, ANTIMATTER, ELEND...) predviedli náladový post-doom metal à la KATATONIA či THE PROVENANCE, v tvrdších pasážach pripomínajúci čisto odspievané skladby NOVEMBERS DOOM. Zaujal príjemne civilne spievajúci bubeník, výrazné klávesy, zaujímavé melodické linky a nápadité refrény. Bohužiaľ DARK SUNS pôsobili mierne nevyváženým dojmom, v niekorých úsekoch až uťahane a nudne. Progu ani za mak, celkovo skôr horná polovica druhej ligy.

Zato hlavné hviezdy to rozbalili v plnej paráde. Ak ste si Daniela Gildenlöwa predstavovali ako zachmúreného introvertného intelektulála a PAIN OF SALVATION ako bandu akademikov, tak túto predstavu môžete rovno zadupať do zeme. Daniel pôsobil obrovsky uvoľnene, hecoval publikum, usmieval sa, komunikoval s kapelou i divákmi, skrátka sa viditeľne kráľovsky bavil. Hneď na začiatku varoval obecenstvo, že neprišlo na show venovanú stále akuálnemu „BE“ – hlavná časť setu sa tejto nahrávke až na „Diffidentia (Breaching the Core)“ vyhla. Hralo sa z celej diskografie a živé prevedenie všetkým skladbám dodalo na živelnosti a bezprostrednosti – to všetko bez zaváhania, včetne náročných viachlasov. Snáď až na mierne gýčovú baladu „Second Love“ nebolo jediného slabšieho miesta – a to i pre ľudí, ktorí tvorbu PAIN OF SALVATION nemajú v malíčku. Ľavú stranu pódia obsadila rytmika Kristoffer Gildenlöw (šesťstrunná pražcová i bezpražcová basa)-Johan Langell (bicie), kým na pravej sa usadili extrovertný, odredovaný a do pol pása vyzlečený gitarista Johan Hallgren a nenápadný klávesák Fredrik Hermansson. Zvuk obohatili sláčiky a sample púšťané z pásu. Priamo za Daniela sa premietala kvalitná videoprojekcia, skladajúca sa z klipov, abstraktných záberov i fragmentov z novinkového DVD, zachytávajúceho živé prevedenie minuloročného majstrovského diela skupiny (šokujúce bolo, že zábery z DVD boli stopecentne synchrónne s tým, čo kapela predvádzala na pódiu).

Hudba PAIN OF SALVATION mixuje čerstvý moderný rock, hard či art rock (reminiscenia KING CRIMSON v duete Hallgrenovej a Gildenlöwovej gitary bola evidentná a príjemná) do jedného organického celku. Keď Švédi pritlačili na pílu, natískali sa až myšlienky na melodický death metal... Samotný frontman trikrát zmizol v zákulisí a vrátil sa preoblečený. Posledná zmena ohlásila spolu s introm „Animae Partus ("I am")“ nasledovaným odpočítavacou „Deus Nova (Fabricatio)“ blok zložený zo skladieb z „BE“ – Daniel prezlečený za cynického Mr. Money pripomínal pohybami i mimikou Boba Geldofa z filmovej verzie „The Wall“. Nasledoval pulpfictionovský dialóg predchádzajúci „Dea Pecuniae“, a hlavne euforicky silná jethrotullovská „Imago“ ako záver prvého bloku prídavkov. Projekcia spustila titulky, ale frenetický dav si od PAIN OF SALVATION vydupal ešte jednu dupľu. Koniec sa takmer „zvrhol“ na neplánovaný happening (krehkú „Oblivion Ocean“ dopĺňali Hallgrenove opičky, poslednú skladbu dostal šancu odspievať akýsi divák z prvej rady, ktorý túto maturitu zvládol na jednotku). Potom nasledovali nekonečné klaňačky a ospravedlňovanie, že viac už PAIN OF SALVATION skutočne zahrať nevedia...

Dojem z PAIN OF SALVATION sa len ťažko opisuje či sprostredkúva. Na mňa pôsobil ako dokonalý kontrast voči nedávnemu koncertu EVERGREY – Daniel Gildenlöw a spol. nechcú ohurovať v prvom pláne či povyšovať neodškriepiteľné hudobnícke umenie na účel. Chcú sa len baviť a baviť publikum; a Boh im nadelil talent robiť to na skutočne mimoriadnej úrovni. Koncert, show, zážitok – bez prázdnych póz a klišé.

Fotografie: Zorka