Isaac Bashevis Singer je Žid a aj keby ste to o ňom ani netušili, poznali by ste to rýchlo z jeho tvorby. Máloktorý národ totiž lpie na svojej viere a ctí si svoju minulosť tak, ako Židia. Ostatne, niet divu, veď práve viera vo vlastnú predurčenosť a osud im pomohli prežiť nespočetné vyhnanstvá a genocídu. Čitateľov teda nemôžu prekvapiť autorove znalosti poľskej histórie či židovskej kultúry a jej zvyklostí. Je však možné, že pre ľudí, ktorým su neznáme výrazy ako talmud, jom kippur či gój, sa táto zbierka môže zdať ťažším čítaním. Počiatočné problémy však treba čo najrýchlejšie prekonať. Korunka z peří rozhodne stojí za prečítanie, okrem iného aj preto, že je napísaná s nesmiernou precíznosťou, pútavosťou a typickým židovským humorom.

„Mrkl na ni a pochopil jsem, že je mezi nimi tentýž spiklenecký vztah, jaký kdysi míval s Theresou Steinovou. Max Perski byl svým způsobem milodárce – ne peněz, ale lásky.“

Singerove poviedky sú napodiv popretkané množstvom nadprirodzených javov ako videnia, zázraky či posadnutie dybukom. Jeden by povedal, že nadprirodzeno je bližšie latinskej Amerike, no nenechajte sa mýliť. Kabala bola predsa súčasťou židovského učenia po veľmi dlhý čas.

„Achsa položila korunku vedle postele. Ve světle tetelivého plamínku lojové svíčky byla písmena zřetelně čitelná: J, H, V a ještě jedno H. Náhle se zarazila: v čem se toto zjevení pravdy liší od toho předchozího? Copak je možné, aby nebesa připouštěla dvě různá vyznání? Achsa začala prosit o další zázrak, a pak si připoměla ďáblova slova: ‚Žádná pravda není.‘“

Mystika ako taká však nie je hlavnou témou Singerových poviedok, je ňou večný problém viery v Boha. Autor nám prostredníctvom svojich postáv akosi neustále podsúva úvahy, či je vôbec možné veriť v Boha a kde berú Židia (a ľudia vôbec) tú arogantnú istotu, že existuje len jeden správny boh – ten ich. Pochybnosti, ktoré tu vždy boli a vždy budú. Pochybnosti, ktoré môže odstrániť hádam len zázrak či dôkaz božskej existencie. Singerovi heretickí hrdinovia sa zas a znovu utvrdzujú v tom, že nie je dobré Boha pokúšať a zavrhovať ho. Ten im totiž svoju existenciu pripomína v najmenej vhodných chvíľach a výhražne dvíha prst. Podľa Singera teda židovský boh existuje. Ale odpoveď na otázku, či existuje aj boh gójov, tú už Singer nezodpovedá. Škoda, niekedy je dobré v niečo veriť... aj keby to mali byť dybuci či škriatkovia.