Takto to treba robiť – aj vkusne výtvarne poňatý digipack môže namotávať zvedavých poslucháčov. V prípade tohto švajčiarskeho kvarteta nezostáva len pri vonkajšom dojme, pretože pomerne mladá kapela vzniknutá už v roku 1998, kedy jej členom nebolo viac ako pätnásť rokov, už dnes disponuje nadpriemernou hráčskou a kompozičnou zručnosťou, ktorej plody zachytáva debutové CD „A Sentimental Ornament“ vydané začiatkom roku 2004. Krásny obal tak uvádza rovnako esteticky pôsobiacu hudbu.

DRY CONDITIONS si to sypú vo veľmi vkusne znejúcom emotívnom HC s dnes už módnym a samozrejmým príklonom k neo-thrashovej vlne, v posledných rokoch výrazne vplývajúcej na zoskupenia nielen v Európe, ako aj tradičným heavy metalovým postupom. Obvyklým mínusom je tak nižšia miera originality a zaujímavosti, na strane druhej ide v prípade DRY CONDITIONS o inštrumentálne výborne vybavenú kapelu. V jednotlivých kompozíciách si tak človek do sýtosti vychutná dravé melodické aranžmány s často typicky severským drhnutím strún na spôsob neskorších x-tých generácií tamojších kapiel, kľudnejšie emotívne polohy, pri ktorých sa DRY CONDITIONS neboja plaviť ani akustickejšími vodami, aby náhlym zatlačením do strún skladba opäť nabrala na energii. Nechýbajú ani rockovejšie spestrenia v druhej polovici albumu. V druhej skladbe „Hiding Behind“ dokonca úvodný riff (možno zámerne) pripomenie BLACK SABBATH, funky brnkanie otvára „A Sigh Of Relief“, svet starších PEARL JAM trochu evokuje hudobná zložka v „Lion’s Cave“ a v závere piatej poetickej nádhery „Azure“ zaznie aj klavír. Nechýba síce vokálna pestrosť od občasného škriekania (tiež podľa obvyklých schém), cez zborové alebo striedané čisté vokály až po recitál. Žiaľ, tie hromadne kričané nápevy a slabší čistý spev sú ďalším kameňom úrazu, ktorý pomerne často kazí inak nadpriemerný materiál. Potreba výraznejšieho a schopnejšieho vokalistu je vyslyšaná v baladickej „The Farewell-Phrases“, kedy dominuje hlbší, ale sympaticky žensky jemný prejav hosťujúcej Mary, pričom smutnejšiu náladu podčiarkujú vkusné živé(!) sláčiky. V podobných sférach odsýpa aj záverečná „The Final Dance“. Textová časť zachytáva radosti a strasti všedného života, výborný zvuk zase len pridáva dobré body tomuto počinu.

Pri hodnotení podobných albumov sa cítim neprekonateľne rozpoltený, pretože u podobnej nádielky možno rovnako veľa pochváliť ako skritizovať. Je tu nespočetné množstvo silných momentov i silný pocit déjà vu. Výborné výkony a nasadenie v protiklade s nijako výnimočnou tvorbou v kontexte svojho žánru. Prinajmenšom ide o dôstojnú konkurenciu zámorským kapelám typu AS I LAY DYING alebo veciam, ktoré chrlí Roadrunnerom zastrešená stajňa Trustkill, akurát s tým rozdielom, že v prípade DRY CONDITIONS ide len o debut. Snáď budúce počiny pomôžu vyriešiť túto dilemu, pretože „A Sentimental Ornament“ je toho celkom dobrým prísľubom.