Petra Tägtgrena som mal vždy za sympatického workoholika a jednu z vedúcich osobností metalovej scény, vďaka jeho domovským HYPOCRISY, projektu PAIN, či zvukárskej a producentskej práci. Všetka česť, minulosť. Od istého času však Tägtgrenove výtvory pripomínajú verklík, vyvolávajú rezervovanosť a postupne nahlodávajú jeho post kľúčovej metalovej persóny. Aktuálny album „Virus“ napĺňa a prehlbuje všetky predsudky, ktoré si len človek dokáže vytvoriť podľa Tägtgrenovej poslednej tvorby.

Po povinnom dramaturgickom death metale na úvod (vcelku nadupaná „Warpath“ a typicky švédska „Scrutinized“) sa na vás vysype doslova cukrová vata. Esenciou Tägtgrenových songov začínajú byť čoraz viac patetické „halekačky“, zaobalené do atraktívneho servítku metalového soundu, s patrične hlúpymi textami - už len predávať na špajli v najbližšom lunaparku. V HYPOCRISY nezostalo nič nápadité, „Fearless“ znie ako cover švédskeho tuc-tuc zúfalca E-TYPE, prerobený do tvrďáckych aranží, „Craving For Another Killing“ je opäť pritvrdenie, hoci nápadovo opäť podozrivo známe. Ako na prízraky tu narážame na najsilnejšie momenty kariéry týchto „one man“ Švédov - namiesto vychutnávania kvality sa vám však pravdepodobne skôr zacnie za albumom „Abducted“. Frázovanie vokálov nebolo nikdy Petrovou silnou stránkou, svojim spôsobom to k HYPOCRISY patrilo a nijako to nerušilo, no riekankovosť „Vírusu“ dosahuje závratných výšin. Na záver death metalový slaďák „Living To Die“, na tento typ skladby majú, ak sa nemýlim, patent práve HYPOCRISY. Kedysi to malo svoje čaro, model 2005 je však opäť len vláčne frázovanie a vypratý evergreenoidný motív.

„Virus“ je verklík, tupota, bombastická samoúčelnosť. Všetko, čo neznášam na súčasnom metale. Porovnajte si album s novinkou ARCH ENEMY. V oboch prípadoch ide o omieľanie vlastného štýlu, čo do opodstatnenosti a sviežosti však Amottovci nakopú Tägtgrenovcom prdel na celej čiare. Letí, letí, všetko letí, čo má krídla... HYPOCRISY by boli najradšej všetko, čo letí. Či sa im to podarilo? Dúfam, že nie. Z tohto albumu príliš počuť, ako sa chce páčiť. Dôraz na nápady takmer žiaden, produkcia a aranže bombastické. Ako sádrový trpaslík z Ikey, ktorý sa vám tlačí do záhradky.