Malo to byť veľmi jednoduché. Lacná kopírka NIGHTWISH a WITHIN TEMPTATION – dva body, majte sa fajn, dovidenia. To by však za projektom EPICA musel stáť niekto iný, nie skúsený, ostrieľaný, všetkými masťami mazaný muzikant Mark Jansen. Práve jeho pred tromi rokmi oslovil so zaujímavou ponukou Hans van Vuuren (majiteľ vydavateľstva Transmission Records, ktoré zbohatlo najmä vďaka Arjenovi Lucassenovi a jeho zázraku AYREON) a tým spečatil osud nádejne sa rozbiehajúcej kapely AFTER FOREVER. Jansen, hlavný mozog a ťahúň, z nej totiž odišiel, aby vrhol všetok svoj tvorivý potenciál jediným smerom – ku svojej novej láske menom EPICA.
Predmetom tejto recenzie je vlastne zvuková časť DVD/CD balenia „2 Meter Sessies - We Will Take You With Us“ – záznamu pre populárnu holandskú televíznu show nazvanú podľa jej dvojmetrového moderátora. Z deviatich skladieb na tomto nosiči je osem znovu nahratých kúskov z debutového albumu „The Phantom Agony“, z toho dva v čisto akustickej podobe. Pod logom EPICA sa od vydania tohto DVD/CD stihol na trhu objaviť nový album „Consign To Oblivion“ a na september sa už chystá chuťovka s názvom „The Score – An Epic Journey“. Mark Jansen proste kuje železo za horúca, vie, že móda gotického a symfonického metalu v súčasnej monštróznej podobe tu nemôže byť večne.
Pod prísnym dohľadom Van Vuurena ako výkonného producenta dokázal vyťažiť maximum aj z tohto zdanlivo vyčerpaného hudobného žánru. EPICA je vo svojej podstate riadenou strelou namierenou priamo na cieľovú skupinu fanúšikov NIGHTWISH a WITHIN TEMPTATION. Mezzosoprán sympatickej Simone Simons s prehľadom vládne všetkým deviatim skladbám, do deja sa občas zapojí Mark Jansen, aby doplnil klišé „kráska a zviera“ nie nepodobné THEATRE OF TRAGEDY z obdobia prelomovej dosky „Velvet Darkness They Fear“. To všetko za neustálych gitarových útokov na mohutné orchestrálne hradby. Mladým fanúšikom dvoch vyššie spomenutých a im podobných veličín určite nebude vadiť, že pre skladbu „Cry For The Moon“ si Jansen požičal jeden z nosných motívov zo starej hitovky „At The Mountains Of Madness“ od krajanov ORPHANAGE, rovnako tak fakt, že niektoré vokálne a sláčikové aranžmány v mnohom pripomínajú francúzskych sympaťákov PENUMBRA či štandardy typu THERION a HAGGARD. Nie, pre nich je EPICA niečo nové v štýle, ktorý tak nekriticky zbožňujú – symfonický metal so ženským spevom je tu dotiahnutý po remeselnej stránke do takmer dokonalej podoby.
Pre recenzenta veľmi tvrdý oriešok. Na jednej strane nie príliš výrazná originalita, na strane druhej profesionálne, vynikajúco zvládnuté, chytľavé prevedenie, ktoré radí Jansena a jeho družinu (aj vďaka mohutnej marketingovej podpore vydavateľa) na špičku súčasného európskeho metalu určeného skôr pre mladšie, menej náročné publikum. Ako výrazné plus vnímam viaceré sympatické, emotívne presahy do filmovej hudby, mínusom zasa cover „Memories“ z muzikálu „Cats“ – nepekný, gýčovitý trpaslík tróniaci v celkom peknej záhradke plnej umne šľachtených tulipánov.