OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
A je to tu, TEAM SLEEP bol presne jedným z tých dlho očakávaných all-star projektov, ktorého príprava trvala tak dlho, že bolo neskôr ťažké uveriť správam ohlasujúcim dátum vydania debutu tohto obtiažne kompilovaného materiálu. All-star štatútom sa TEAM SLEEP pýši celkom oprávnene, keďže ide o projekt China Morena (DEFTONES), Zacha Hilla (HELLA, ale spolupracoval napríklad aj s istým Lesom Claypoolom), ale v čase príprav sa hovorilo aj o účasti Mike Pattona (ex-FAITH NO MORE), či Melissy Auf Der Maur. Hviezdne obsadenie sa týka aj producentov, okrem neprekvapujúceho angažovania sa Terryho Datea (dvorný producent DEFTONES) tu má prsty aj Ross Robinson a Greg Wells. Ako to už chodí, projekty známych postavičiek slúžia účelu ventilácie nápadov, ktoré sa nehodili pre domovskú formáciu, či ako zhmotnenie potreby robiť niečo odlišné (povestné konflikty medzi viac na pop a elektroniku orientovaným Morenom a Stephenom Carpenterom raziacim tvrdšie nápady pri prípravách posledných albumov DEFTONES nie sú žiadnym tajomstvom).
Keďže bol TEAM SLEEP od začiatku medializovaný predovšetkým ako projekt China a jeho priateľov, neprekvapí, že ospalé tóny najčastejšie evokujú práve DEFTONES a nútia k nekompromisnému porovnaniu, z ktorého album TEAM SLEEP nevychádza vždy najlepšie. Prvé tri skladby napriek svojej odlišnosti, najmä čo sa týka vzájomného pomeru zastúpenia gitár verzus elektronika, pozvoľna rozvíjajú nálady obsiahnuté v mäkších momentoch zásadného počinu „White Pony“ („Rx Queen“ a „Teenager“). Prítomné je charakteristické napätie vystupujúce na povrch cez spleť navrstvených zvukov. Štyri kompozície v ktorých si zaspieval výlučne Rob Crow (člen PINBACK a iných) zase evokujú svet farieb A PERFECT CIRCLE, inokedy sa všetko zvrtne zvukového sveta neskorších počinov DEPECHE MODE alebo zadumanejších polôh THE CURE (smerom k „Bloodflowers“), čo platí aj o jeho duete s Chinom v „Our Ride To Rectory“. „Blvd. Nights“ naopak pôsobí akoby sa nejakým záhadným nedopatrením nedostala na „White Pony“. Medzi vrcholy albumu patrí nepochybne angažovanie Mary Timony z HELIUM v „Tomb Of Liegia“, ktorá svojim prejavom výborne spestruje a spríjemňuje počúvanie, podobne ako Rodleen v „Knife Party“ na už spomínanom „White Pony“, avšak jej prejav skôr pripomína riekanky Jarboe pri jej kooperácii s NEUROSIS než extrémne mrazivé vzlyky Rodleen. Rovnako triphopový úlet „King Diamond“ by sa aj bez nej trochu míňal účinkom. Po uspávajúcich kompozíciách trošku preberie ambientom sa rozbiehajúca zvláštnosť „Live From Stage“, tvorená chaotickou rytmikou a z diaľky doliehajúcim spevom. Medzi mimoriadne príjemné záležitosti radím aj kratšiu „Paris Arm“ s do triviálnych tónov vloženým erotizujúcim francúzskym ženským recitálom. Záver obstaráva posledná vec s Robom Crowom, takže dôjde opäť na tóny A PERFECT CIRCLE.
Podarilo sa teda TEAM SLEEP zaradiť medzi ostatné a dodnes rešpektované projekty typu A PERFECT CIRCLE, MAD SEASON, TEMPLE OF THE DOG či THREE FISH? Áno, ale skôr v tom zmysle, že oslovia, podobne ako ostatné menované, hlavne fanúšikov pôvodných pôsobísk všetkých zúčastnených, hoci šance na komerčný úspech, aký zaznamenal A PERFECT CIRCLE tiež nie sú nulové, keďže ide u TEAM SLEEP o dostatočne jemný, ale trošku neprístupný materiál. V mnohých ohľadoch pôsobili jednotlivé kompozície pomerne nedotiahnuto a možno by im prospelo ešte nejaký ten rok zrieť (zvlášť keď sa počiatky TEAM SLEEP datujú kdesi do roku 1994). Na druhej strane projekt TEAM SLEEP možno pomôže nepriamo spropagovať, v porovnaní s DEFTONES, predsa len menej známe formácie HELLA, PINBACK alebo HELIUM. TEAM SLEEP však nechýba napriek početným hosťom a autorským obmenám ucelenosť a zvláštne omamná, ukľudňujúca atmosféra, ktorá robí pri dôležitom a správnom načasovaní z počúvania tohto albumu veľmi príjemný oddych. Jednoducho takmer čisté emo bez jadra. Pripravte sa však pri počúvaní aj na pocit, že to mohlo byť aj o niečo lepšie...
TEAM SLEEP nechýba napriek početným hosťom a autorským obmenám ucelenosť a zvláštne omamná, ukľudňujúca atmosféra, ktorá robí pri dôležitom a správnom načasovaní z počúvania tohto albumu veľmi príjemný oddych. Pripravte sa však pri počúvaní aj na pocit, že to mohlo byť aj o niečo lepšie...
7,5 / 10
Chino Moreno
- spev, gitara
DJ Crook
- mašinky, programované bicie
Zach Hill
- bicie
Todd Wilkinson
- gitara
Rick Verrett
- basgitara
Mary Timony (hosť)
- spev
Rob Crow (hosť)
- spev
1. Ataraxia
2. Ever (Foreign Flag)
3. Your Skull Is Red
4. Princeton Review
5. Blvd. Nights
6. Delorian
7. Our Ride To The Rectory
8. Tomb Of Liegia
9. Elizabeth
10. Staring At The Queen
11. Ever Since WW I
12. King Diamond
13. Live From Stage
14. Paris Arm
15. 11/11
Team Sleep (2005)
Vydáno: 2005
Vydavatel: Maverick / Warner
Stopáž: 53:57
Produkce: TEAM SLEEP, Greg Wells, Ross Robinson, Terry Date
Studio: Hangar Studio, hlavne však v domácich podmienkach
Dokonaly soundtrack ku spanku..
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.