Depresii a smútku sa zapredalo veľa hudobných zoskupení, len málo z nich však dokáže vyznieť natoľko presvedčivo, aby nevyvolávali na tvári, namiesto pocitov definujúcich žáner doom metal, skôr úsmevy. EVOKEN k tejto skupine zatratencov určite nepatrí. Zabudnite na pseudoromantické aranže a presladený smútok za stratenou láskou…Vitajte v mauzóleu, kde vaše kosti ohlodajú tiene….

Brutalita a beznádej od prvej chvíle… Pri počúvaní „Antithesis Of Light“ si musíte byť vedomí, že tieto pojmy tu dostávajú nové rozmery. Tradične hlboko podladené nástroje a zvuková masa linúca sa z „Antitézy svetla“ vás o tom rýchlo presvedčí. Bez zvoľnení a známiek oddychu, útočí len deptajúca atmosféra vtesaná do neforemného monolitu smrti. Hudba ako taká stráca zmysel a stáva sa len prostriedkom.

Je len málo albumov, ktoré sa takto dokážu dotknúť pocitov, ktoré v nás len driemu a nenápadne čakajú na svoju príležitosť dostať sa na svetlo. Jeho antitéza takou príležitosťou je. Už predchádzajúci album „Quietus“ deklaroval, že sa v EVOKEN ukrýva veľký potenciál. Nastalo obdobie ticha, aby z tmy mohla vytrysknúť novinka. Verím, že každý už stihol postrehnúť o čo sa tu hudobne jedná. Desivá funebrálna pomalosť striedaná s prudkými gradáciami, osamelé tóny v kontraste zvukových más, jednoduché motívy, hovorené slovo a kraľujúci umrlčí vokál pochádzajúci priamo zo zahnívajúcej rakvy. Toto nie je nič zvláštne v porovnaní s inými kapelami existujúcimi v tomto žánri; EVOKEN ale disponujú svojskou intenzitou a vybrúseným citom pre kompozície a gradácie kombinované s originálnymi nápadmi… Dôležitým aspektom je aj šikovné zakomponovanie povinných klávesových nástrojov a gitarových sól, ktoré vo vhodných momentoch násobia a stupňujú už beztak hustú atmosféru. Jednotlivé skladby, aj keď siahodlhé, sú  nahustené množstvom pôsobivých partov. Za všetky spomeniem temer blackový náklep v „Solitary Ruin“ alebo hradbu gitár v titulnej „Antithesis Of Light“. Nahrávka sa dotýka vysokých mét aj vďaka precízne vybalansovanému zvuku všetkých nástrojov, čo nie je žánrovým pravidlom. Bez neho by album však stratil polovicu intenzity svojho finálneho vyznenia a atmosféry.

Pre priaznivcov depresívneho žánru je to jednoznačná povinnosť. Negatívom je to, že vďaka svojej pochmúrnosti nie je možné počúvať album príliš často. No v chvíľach, keď sa chcete dotknúť emocionálnej skazy je neoceniteľným spoločníkom. Je ťažké vtesnať to celé zo slov…„Antithesis Of Light“ je u mňa určite jeden z najlepších doomových albumov…