Aj keď GUANO APES nepatria ku spolkom, ktoré si história bude pamätať ako novátorov, nemožno charizmatickej Sandre Nasic a spol. upierať, že patrili k tomu vkusnejšiemu, čo sa na vlnách komerčných rádií objavilo a zároveň spĺňalo kritériá „tvrdšej“ hudby.

Po minuloročnom rozpade spomínanej formácie nenechal na seba jej nástupca dlho čakať. TAMOTO sú Markus Gumball a Dennis Poschwatta, na nahrávaní debutu „Clemenza“ sa však podieľali aj Henning Rümenapp a Stefan Ude – chýba len Sandra. Úvodná „Beware“ je doslova GUANO APES s mužským spevom; rapové vsuvky, skočné odsekávané riffy a vzletný melodický refrén... našťastie TAMOTO sa neuspokojili s kopírovaním zavedeného modelu. „Clemenza“ je tak farebnou doskou, ktorá síce sa nesnaží nič riešiť ani objavovať, vďaka rozumnej dramaturgii a solídnej produkcii to však nie je výrazným handicapom.

Najväčšou devízou TAMOTO je variabilný spev (dopĺňaný častými rapovanými pasážami), o ktorý sa starajú obaja stáli členovia. Vo viacerých skladbách farbou pripomína Chrisa Cornella, ktorého súčasnú tvorbu pod hlavičkou AUDIOSLAVE evokuje napríklad „This Is The End“ či výborná „Walk On, Bye“. Viac či menej zámerných odkazov na zavedené mená nájdeme na „Clemenze“ nemálo: „On The Run“ sa vzhliadla v RED HOT CHILI PEPPERS, podobnosť s vokálnou a rytmickou kreativitou SYSTEM OF A DOWN nezaprú „Orange“ (jeden z vrcholov nahrávky) či „Like A Child“. „On My Mind“ zase čerpá z americky znejúceho štadiónového rocku, naopak, „Mirrorman“ má základy (neo)punkové. Výčet doplní skvelý metalový cover „Warriors Of The Wasteland“ od FRANKIE GOES TO HOLLYWOOD.

Napriek tomu, že z predošlého odstavca môže mať čitateľ pocit, že títo Nemci vykrádajú, kde sa dá, nie je to úplne tak. „Clemenza“ je celistvou doskou, nie zúfalým zlepencom čriepkov z cudzej tvorby. Aj napriek istej (a nemalej) predvídateľnosti, naivnosti a poplatnosti súčasným trendom a ich „žánrovým klišé“ ide o ideálny album pre „bežné“, nenáročné počúvanie, k jazde autom či pre odrastenejších fanúšikov GUANO APES. Netuším, aké ambície má TAMOTO, čo od skupiny čaká ich vydavateľ. A ak by sa však podobná hudba ešte viac objavovala na vlnách hudobných rádií, boli by o kúsok znesiteľnejšie; bez toho, aby sa z nich vytratila „hitovosť“ či univerzálna stráviteľnosť.