Presne sedemnásť rokov od oboch dielov „Keeper Of The Seven Keys“, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj metalovej hudby, zvlášť jej melodickej odnože, vydali HELLOWEEN tretie, voľné pokračovanie s podtitulom „The Legacy“. Pretože informácií ohľadne tohto dlho očakávaného albumu nie je nikdy dosť, v rámci koncertu HELLOWEEN v Žiline som v krátkosti vyspovedala jedného zo zakladajúcich členov kapely – pohodovo naladeného basgitaristu Markusa Grosskopfa.

Čo vás inšpirovalo k tomu, že práve teraz bol ten správny čas na nahranie tretieho „Keepera“?

Pretože chémia v kapela dobre fungovala a tak na to dozrel čas. Strávili sme spolu v Hamburgu veľa času ako kapela, premýšľali sme o novom materiále. Tam niekde padla aj myšlienka o „Keeperovi“. Weiki (Michael Weikath, gitarista, - pozn. aut.) si už dávnejšie vedel predstaviť, že by sme urobili nasledovníka oboch dielov, ale spomenul to len tak zo žartu. Zobrali sme to vážne a uskutočnili sme to.

Považuješ album za míľnik v kariére kapely?

Míľnik? Je to každopádne jeden z ďalších míľnikov HELLOWEEN. „Keeper Of The Seven Keys - The Legacy“ sa pohybuje v tej úrovni ako predchádzajúce „Keepre“, takže určite je istým spôsobom míľnikom.

Ako si vnímal prácu na tomto albume?

Bolo to iné. Bolo si treba najprv myšlienky utriediť v hlave, vytvoriť im miesto . Pri skladbách ako „King For A 1 000 Years“ alebo „Occasion Avenue“ sa musí pracovať inak ako so skladbami, ktoré majú štyri minúty. Je treba priviezť ľudí k tomu, aby pochytili to správne nasadenie, veľa o tom hovoriť, až potom sa v hlave vytvorí určitá predstava. Trvá to síce dlho, ale oplatí sa to.

Ako veľmi bolo pre vás dôležité, zachovať pôvodnú atmosféru predchádzajúcich dvoch dielov?

Nechceli sme bezpodmienečne zachovať atmosféru oboch „Keeperov“. Nebolo našim zámerom vytvoriť kópiu oboch dielov, koniec koncov aj titul je iný, ale skôr pokračovať v koncepte. Album znie inak, zvuk je modernejší. Nechceli sme vytvoriť len jednu dlhú skladbu, ktorá býva na každom albume HELLOWEEN, ale chceli sme celý koncept rozšíriť o dve tri dlhšie skladby, aby sme to nemali také jednoduché.

Ako vyzeral proces skladania skladieb? Využili ste iný spôsob práce?

Skladali sme doma a potom sme sa stretávali a „sortírovali“. Triedenie bolo dôležité, pretože sme presne vedeli, čo chceme. Nebolo to vždy veselé, ale myslím, že sme pracovali dobre.

Rozmýšľali ste nad tým osloviť ako hosťa minimálne Kaia Hansena?

My nie, ale iní ľudia napríklad manažment hovoril, že by bolo lepšie, keby tam bol Kai Hansen alebo Michael Kiske. Bolo by síce fajn nahrať niečo s kľúčovým členom HELLOWEEN, ale kapela je teraz dostatočne silná, aby takýto album zvládla nahrať. Nie je problém spolupracovať s Kaiom, hrali sme spolu aj minulý rok vo Wackene, ale my sme chceli dokázať, že nahráme „Keepera“ aj bez nich. Kai a Michael Kiske odišli a my sme stále tu. V tejto zostave sme boli schopní nahrať takýto album a to je pre nás dôležité.

Na albume je možné počuť zopár progresívnych prvkov. Mali ste chuť experimentovať?

Jednoznačne sme mali chuť na experimentovanie. Pri „Keeperovi“ je to aj nutnosť, časté zmeny tempa a podobne.

Opäť ste sa rozhodli pre producenta Charlieho Bauerfeinda. Nechceli ste meniť dobre zabehnutý tím?

Chceli sme vlastne spolupracovať s Tommy Hansenom, ale ten bol v tom čase zaneprázdnený. Nahrával v Dánsku, bola akurát zima a kvôli tomu bol po kolená v snehu (smiech). Najprv sme sa dohodli, že niečo nahráme sami a pošleme mu MP3, ale to bolo príliš neosobné. Chceli sme buď nahrávať normálne s ním, alebo bez neho. Rozhodli sme sa teda nakoniec pre Charlieho. Ale je to škoda...

Prvýkrát v kariére HELLOWEEN ste nahrali duet. Prečo ste sa rozhodli práve pre Candice Night (BLACKMORE’S NIGHT, - pozn. aut.) a aká bola spolupráca s ňou?

Bol to dobrý nápad, podľa mňa. V pôvodnej verzii skladby bol použitý ženský hlas, tak sme si povedali, že prečo by nemal byť aj na albume. Candice má vynikajúci hlas a je tiež pod SPV. Skontaktovali sme ju, povedali sme jej, čo máme rozrobené a dohodli sa na spolupráci. Nahrávanie prebiehalo pomerne rýchlo. Ona bola práve v New Yorku, my v Nemecku, poniektorí aj inde, takže sme si len navzájom posielali jednotlivé nahrané časti.

Spomenul si vaše nové vydavateľstvo SPV. Nakoľko mali SPV vplyv na konečný výsledok albumu?

Žiaden, vôbec žiaden. Jedine ohľadne obalu nám hovorili, ako má čo vyzerať. Čisto z marketingového hľadiska, nie z hudobného.

Turné ste začali v Čechách. Aký vzťah máte k českému respektíve slovenskému publiku?

Veľmi dobrý. Dobre sa tu cítim. Je fajn, že sme sem prišli odohrať koncerty a ľudia nás dobre prijali.