V prípade mnohých all-star formácií by v podstate stačilo vymenovať zúčastnené persóny a na základe ich mien si automaticky utvoriť aspoň približnú predstavu o produkovanej hudbe. V prípade tohto kvarteta v zložení Mike Patton (MR.BUNGLE, FAITH NO MORE, FANTOMAS a iné), Kevin Rutmanis (MELVINS, THE COWS), John Stainer (HELMET, MARK OF CAIN) a Duane Denison (THE JESUS LIZARD, DK3) je podobná predpoveď nemožná ešte aj pri druhom počine, navyše keď debut nebol jednoznačne pozitívne prijatý a ja sám z neho mám dodnes zmiešané pocity. Možno to bolo privysokými očakávaniam pre účasť nenávideného i naopak nekriticky zbožňovaného Pattona, ktorý hlavne s kolegami v zaniknutej legende FAITH NO MORE zanechal v deväťdesiatych rokoch hlboký vplyv na množstve mladších kapiel, alebo v MR. BUNGLE úspešne fúzoval s podobne naladenými spoluhráčmi prakticky nezlučiteľné štýly. Trojica spoluhráčov sa tiež môže pochváliť množstvom výborných nahrávok pod hlavičkou nemenej zaujímavých kapiel, ktoré si však po celý čas zachovávali skôr kultový štatút.

Rovnomenný debut nezaprel určitú bizarnosť a vtip, popri niekoľkých vydarených kúskoch však obsahoval až príliš veľa nevýraznej vaty. „Mit Gas“ je tak celkom príjemným prekvapením vo forme pritvrdenia, pestrosti kombinovaných štýlov a celkovo hráčsky i kompozične prepracovanejším materiálom. Výrazné kvíliace voivodovské gitary spolu s hutnou Rutmanisovou basou náhle vstúpia do vtáčieho štebotania v pekne sa rozbaľujúcej „Birdsong“, kým v druhej „Rape This Day“ možno opäť pozorovať zvláštne temnejšie vyznenie na spôsob posledného albumu FAITH NO MORE ako i potešujúcu crossoverovú výbušnosť a pomerne priamočiaru údernosť. V „Birdsong“ v istom momente prerušované riffy a rytmika evokujú niektoré polohy Švédov OPETH a na chvíľu sa toto prirovnanie natíska aj v „Rape This Day“. Patton prevádza asi najvydarenejšie vokálne linky za posledných pár rokov a spolu s ním demonštrujú svoju univerzálnosť aj ostatní spoluhráči, nielen v rockovo tradičnejších kompozíciách z úvodu, v ktorých sa kapela (s výnimkou textov) vhodne sústredí viac na hudbu než na aranžérske žartíky, ale i v žánrových spestreniach, či už ide o úlety do spotvoreného reggae v „You Can’t Win“, takmer d'n'b „Mayday“ alebo „Capt. Midnight“. Exotickými chodníčkami sa vybrali aj oddychovo znejúcej „Desastre Natural“. Celkovo možno po hudobnej stránke badať snahu o serióznejšie vyznenie. Patton sa aj na „Mit Gas“ spomedzi ostatných presadzuje najvýraznejšie, čo ani tentokrát nie je vyslovene na škodu a odkazov na jeho najslávnejšie etapy s FAITH NO MORE možno objaviť pomerne veľa. Do tejto kategórie patrí napríklad „When Stars Begin To Fall“ i chytľavá „Harelip“ v ktorých je, podobne ako vlastne na celom albume, prítomná zvláštna atmosféra bizarnej zvrátenosti – štylizácia do role policajtov na spôsob policajta Zeda a jeho kamoša Maynarda z „Pulp Ficton“ na promo fotkách k „Mit Gas“ hovorí za veľa a oproti teplému image z debutu je predsalen nejakou zmenou.

Názory, že rôzne projekty Pattona a jeho kamarátov už dnes až na výnimky nedokážu ohúriť a šokovať tak, ako kedysi albumy MR. BUNGLE alebo prvé dve dosky FANTOMAS, zostalo v platnosti aj po poslednom počine TOMAHAWK, ktorý patrí medzi to lepšie, vydávané komunitou umelcov okolo Ipecac Records. Rovnako však stále platí, že napriek tomu zanechávajú všetci zúčastnení v porovnaní s „normálnou“ okolitou produkciou výrazne nadpriemerne výkony, ktorých jedinou slabinou sú oslnivejšie dojmy z tvorby spred niekoľkých rokov, kedy tieto osobnosti vopred automaticky nastavenú pomyselnú latku očakávaní ani nepodlezú, ani neposúvajú vyššie. Nakoniec, svoje už majú v histórii rockovej hudby odpracované a nemožno im uprieť nárok aj na obyčajnejšie počiny, najmä ak z nich stále počuť, že všetky zúčastnené osoby sa stále predovšetkým bavia.