Nedávny koncert HELLOWEEN v Žiline na mňa urobil veľmi silný dojem a keď sa naskytla možnosť zopakovať si tento výnimočný zážitok ešte raz v neďalekej Viedni, neváhala som ani minútu. Náš obľúbený klub Planet Music oslavuje tento rok siedme výročie a na vybraných januárových koncertoch ponúkajú návštevníkom lahodný catering zadarmo. Naše úvahy o vypredanosti lístkov hneď zahnala na prvý pohľad očividne chabá účasť. Je smutné, že kapela ako HELLOWEEN dokázala do Viedne pritiahnuť ledva tristočlenné publikum, ktoré sa v porovnaní s tým na CHILDREN OF BODOM generačne vymenilo. Na jednej strane pochopiteľný fakt, na strane druhej prekvapivé zistenie, že Tekvičky už mladšie ročníky asi nepriťahujú.

Večer otvorili v pozícii špeciálnych hosťov nemeckí PRIMAL FEAR. Hneď na úvod musím poznamenať, že lepšiu predkapelu si Weikathovci ani nemohli zvoliť. Je neuveriteľné, aký obrovský potenciál tkvie v tejto skupine. A práve živé hranie mu dáva priestor , aby naplno vynikol. PRIMAL FEAR sa od prvej skladby dokonale trafili do vkusu rakúskych fanúšikov. Stavili pritom prevažne na aktuálny album „Seven Seals“, z ktorého predviedli štyri kúsky. Najmä z očarujúcej „Seven Seals“ a bezkonkurenčnej „Diabolus“ sálali emócie, že pravdepodobne nie len ja som mala do činenia so zimomriavkami! Nemci miestami vzbudzovali dojem, že im je pódium malé, s takou vervou sa pustili do vystúpenia. Dokonalá zohratosť kapely a skvelý playlist, zostavený najmä z energických skladieb, sa postarali o nečakaný zážitok. Hoci kapelu založil basgitarista Mat Sinner, ústrednou postavou na pódiu je spevák Ralf Scheepers. Naživo spieva ešte lepšie ako na štúdiovkách, a to ani v najmenšom nepreháňam. Naozaj klobúk dolu pred týmto pánom spevákom. Vzhľadom na nacvičené pózy, zamerané na vyniknutie jeho vyšportovanej telesnej schránky, budí Ralf dojem, že minimálne pol dňa sa potí vo fitku a zvyšok času sa pretriasa pred zrkadlom. V skutočnosti je však veľmi sympatickým frontmanom, ktorý dokáže publikum skvele nažhaviť. Veru, nejednému Rakúšanovi pomastil bruško tým, že Rakúsko vyhlásil za jednu z najmetalovejších krajín vôbec. Hm, to ešte „Fears“ nehrali u nás... Pri predposlednej „Final Embrace“ došlo k tradičnému predstavovaniu kapely, pričom asi najviac zaujalo meno Randyho Blacka, známeho svojho času z kanadských ANNIHILATOR. Záver sa niesol v znamení tej najklišovitejšej možnej skladby – „Metal Is Forever“, ale vystupňovaná atmosféra musela strhnúť aj trochu náročnejšieho milovníka power metalu. Škoda, že ich koncert po hodinke musel skončiť.

Playlist:
„Demons & Angels“, „Rollercoaster“, „Nuclear Fire“, „Seven Seals“, „Angel In Black“, „Diabolus“, „Running In The Dust“, „Final Embrace“, „Metal Is Forever“.

Prestavba pódia ako aj žrebovanie zlosovateľných lístkov sa postarali o veľmi veľký časový sklz. HELLOWEEN tak začali hrať takmer o tri štvrte hodinu neskôr, ako pôvodne zamýšľali. V Planet Music k takémuto javu dochádza naozaj veľmi zriedka. Nažhavenosť ľudí našťastie nepoľavila ani počas dlhej prestávke. Klub sa celkom slušne zaplnil a do varu sa opäť dostával vďaka titulnej novinke „King For 1000 Years“. Oproti slovenskému koncertu boli kvôli zmenšeným priestorom skresané kulisy, čo však vôbec neprekážalo, pretože stredobodom pozornosti boli tak či tak samotní HELLOWEEN. Na kapelu bolo radosť pozerať sa. Koncerty ich očividne bavia a tak chémia s publikom naberala od začiatku tie správne obrátky. Fotiť bolo oficiálne dovolené len počas prvej skladby. Svetlá v spojení s dymom nevytvárali však práve najideálnejšie podmienky. Jednu zo svojich prečudesných nálad schytal v ten deň Weiki a tak mi do objektívu neraz hodil nejeden zo svojich nenapodobiteľných výrazov. Rozvášnený Andi, ktorý spevom prekonával sám seba, hodil do davu skoro plnú fľašu minerálky a ako sa o ňu fanúšikovia bili, časť minerálky pristála rovno na mne. Ale keďže Andi je Andi, bolo mu odpustené :-) Ako najenergickejší z pätice muzikantov sa opäť ukázal byť Markus. Neustále pobiehal zo strany na stranu, a keď mu skalný fanúšik za pomoci ochranky prepašoval na pódium pivo, jeho radosť nemala konca kraja. Playlist bol úplne identický s tým, ktorý previedli u nás v Žiline. Nádherne nostalgicky vyznel „Keeper“ i nádherná „A Tale That Wasn’t Right“. Po nej prišla na rad exhibícia Daniho s Markusom v tesnom závese, ktorému sa podarilo takmer rozmlátiť činely na cvičných bicích. Sympaťák Dani zožal za svoje umenie zaslúžený potlesk a v koncerte sa pokračovalo ďalej. Jedným z najsilnejších momentov bola nepochybne „Occasion Avenue“, dramatická, temná, s nečakanými prechodmi. Akurát som si všimla, že sa stretla s menším pochopením publika. Rakúšania sa ukázali byť stúpencami milovaného i nenávideného albumu „The Dark Ride“, a tak dvojlístok „Mr. Torture“ a „If I Could Fly“ dosiahol podľa ohlasu už pomaly status takého „Future World“. Pri nasledujúcom gitarovom sóle prišiel tentokrát na lekciu aj Dani s maličkou gitarou, na ktorej hral... no príšerne :-) Ale jedno je isté, jednoznačne v ňom drieme prirodzený showman. Sascha zahviezdil komplikovaným sólom, počas ktorého doslova očaroval publikum. Som si istá, že v prípade nutnosti by utiahol koncert HELLOWEEN kľudne aj sám len so svojou gitarou. Koncert mal neopakovateľnú príchuť už len tým, že sa odohrával v klube. Tamojšia atmosféra a čistý zvuk sa nedá s ničím porovnať. Každému fanúšikovi HELLOWEEN vrelo odporúčam! Kapela je momentálne jednoznačne na vrchole svojich koncertných možností, pod čo sa isto podpisujú i dobré vzťahy medzi muzikantmi. Už teraz sa teším do Vizovíc!

Playlist:
Intro, "King For 1000 Years", "Eagle Fly Free", "Hell Was Made In Heaven", "Keeper Of The Seven Keys", "A Tale That Wasn’t Right", drum solo, "Occasion Avenue", "Mr. Torture", "If I Could Fly", guitar solo, "Power", "Future World", "Invisible Man", "Mrs. God", "I Want Out", "Dr. Stein".