Začiatok albumu „Home“ v mnohom pripomína úvodné tóny veľkolepého neobrúseného diamantu „Mandylion“. Hrubší gitarový motív, ktorý skultivujú a strojrozmernia svojim nástupom ostatné nástroje, netrpezlivo sa skracujúci po chvíľu, kedy nastúpi Anneke. Nech to znie akokoľvek pateticky, porovnaním prvých tridsiatich sekúnd oboch albumov ste v obraze o tom, kam sa THE GATHERING za tie roky dostali, v čom vyspeli a dorástli, a čo sú presne tie „veci“, ktoré ich od začiatku vystihujú a ktoré by nedokázali striasť za žiadnu cenu.

Zbytok albumu vás THE GATHERING neprekvapia už len tým, že, ako na každom albume, opäť neprestávajú prekvapovať. Svoj zvuk posúvajú ďalej, prinášajú album v línii menej experimentálnych („Nightime Birds“, „if_then_else“) no duševne vyrovnaných a nesmierne ucelených albumov. Po netradičnom „Souvenirs“ je tu čistejší a popovejší trip rock, vo svojej priamočiarejšej forme. Ubudlo vrstiev, to málo, čo zostalo je zase o to kontrastnejšie; aranže a kompozície zjednodušili, do popredia tým vystúpila rafinovaná chémia zvukov a veľmi počuteľný prínos novej basgitaristky Marjolein. Holanďania nerezignovali na elektroniku, jej začlenenie do zbytku hudby však prešlo katarziou: je oveľa nenápadnejšia a funguje na princípe stavebného kameňa, namiesto ozdobného chrliča. Čo skladba, to melodický, rytmický i tématický originál.

Nielen producentská kontribúcia Attieho Bauwa odkazuje na prelomové dielo „How To Measure A Planet?“. Zásadný rozdiel je však vo vyspelosti materiálu. Bez ohľadu na vysokú kvalitu oboch, kým meranie planét bolo jasným a nadšeným experimentom, rovnako pomalý a ospalý „Home“ je už prirodzeným výstupom vyzretej kapely. THE GATHERING nemusia riešiť odvahu, i pri netypických aranžiach ako tangové „Solace“ znejú dostatočne sebavedome. Ostatne, ich vzťah s metalovou časťou publika už obstál v skúške šokom a dnes ho snáď už nemôže naštrbiť nič.

„Home“ je, až na príliš živé výnimky „Solace“ a „Your Troubles Are Over“, hudbou na skoré ráno po prebdenej noci. Obrazotvornou Odyseou od unavenej beznádeji k univerzálnej odpovedi (celý príbeh z prvej ruky objasní v našom rozhovore Frank Boeijen), na ktorej pochopenie netreba ani vedieť anglicky, stačí vedieť význam slova „Home“ a započúvať sa do rovnomenného vyvrcholenia albumu, ktoré dej vnútorného filmu nasmeruje na správnu odbočku k zhasínajúcim svetlám prebúdzajúceho sa mesta. Sigurrósovská „Forgotten Reprise“ už potom len usadí tento pocit hlboko do duše. Stavajúc vrchol zámku z karát, niekoľkominútovým fadeoutom pomaly odťahuje prsty od dokončeného diela, ktoré po úplnom utíchnutí samo stojí a ďalej „dohráva“ v hlave.

THE GATHERING dokážu čarovať s emóciami, uši sú ich cestou na podmanenie duše, ktorej je „Home“ štúdiou i terapiou. Hudobníci spod nijmegenských veterných mlynov prepašovali medzi drážky CD svoju charizmu. Najťažšou otázkou, ktorú si teraz môžeme položiť je, či je „Domov“ lepší než jeho predchodcovia. Je iný. Je pokračovaním cesty. Obohacujúci a inšpiratívny, podmanivý a zaujímavý.

"Pohnem sa priamo k svetlu, tak sa naučím hýbať. A krok, ktorý predchádza ďalším, vydláždi cestu predo mnou."