PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Turné EARTH a SUNN O))) „verzus Európa“ symbolicky korunovalo triumfálny druhý nástup drone doomu, žánru, ktorý sa doteraz javil ako slepá a zabudnutá odbočka v histórii metalovej muziky prvej polovice deväťdesiatok. Edičná činnosť labelu Southern Lord a jeho pedantnosť a umeleckosť vedúca k rešpektu, ktorý si Greg Anderson a Stephen O´Malley vydobyli na všetkých možných scénach sa vo veľkej miery podieľali na zmene prístupu renomovaných hudobných médií k extrémnej hudbe.
Viedenský koncert v príjemnej a celkom slušne zaplnenej Szene odštartoval na poslednú chvíľu oznámený „mašinkár“ PITA a jeho laptop (ako inak) Apple. PITA však nepotvrdil svoju povesť významnej postavy noise/laptopovej scény a na necelej polhodine nepredviedol omnoho viac než neucelený, prekvapivo decentný set, ktorý sa ani nedržal pri zemi, ani sa z nej nedokázal odlepiť.
Očakávania pred EARTH boli veľkou neznámou. Legenda a samotní zakladetelia hnutia, na ktorého konci sú SUNN O))) však príjemne prekvapili. Obavy o výkone z povinnosti a zašlej sláve rozohnala hneď prvá skladba; prekvapivé začlenenie trombónu dodalo už beztak zaujímavej, obrazotvornej hudbe ďalší rozmer. Jemná a repetitívna, ale pozvoľne gradovaná hudba bola výborným soundtrackom, kresliacim obrazy rozsiahlej prázdnoty kdesi uprostred Ameriky. Hralo sa poväčšinou z aktuálnej dosky „Hex; Or Printing In The Infernal Method“, no odzneli i skladby z jej deväť rokov starého predchodcu „Pentastar: In The Style Of Demons“, nahrávky jednými absolútne odmietanej, druhými chválenej – každopádne stojacej na začiatku inšpirácie EARTH južanským rockom. Viedenské publikum známe skladby jednoznačne vítalo. Dylan Carlson s imidžom šoféra kamiónu pôsobil pokojne, zjavne potešený záujmom o resuscitovaných EARTH. Bez debaty výborné vystúpenie originálnej a ťažko napodobiteľnej skupiny – i keď jej súčasná tvorba nesie paralely s Neilovým Youngovým soundtrackom k Dead Manovi od Jima Jarmuscha. Potešil i presný, ale energický výkon Carlsonovej priateľky Adrienne Davies za bicími i šesťstrunného basgitaristu Jonasa Haskinsa.
Väčšina divákov však prišla na SUNN O))) – a mnohí to evidentne oľutovali už po prvých tónoch. Na stránke SUNN O))) deklarovaná snaha o devastáciu poslucháča pomocou nabasovaného hluku nie je pozérskym reklamným ťahom. Hneď, ako po intre zapojila dvojica Stephen O´Malley, Gren Anderson, doplnená obsluhou malého moogu (výraz klávesák by bol hrubo nepresný) a hosťujúcim basgitarisom svoje nástroje do monumentálnej hradby zosilňovačov korunovanej legendárnymi Sunnmi, strhlo sa peklo. Dovtedy decentná hladina hlasitosti sa zdvihla na(d) hranicu fyzických možností a počas celej hodiny a pol bez jedinej pauzy odohratého setu intenzita nepoľavila ani o piaď. Trojica hráčov na strunné nástroje sa vynárala a znovu ponárala do hmly, dôkladne haliacej celé pódium; v plášťoch s kapucňami a archaicky pôsobiacimi gitarami vyzerali SUNN O))) ako mnísi akejsi neznámej sekty na omši pre Boha hluku. Kým na aktuálnom CD „Black One“ je tvorba SUNN O))) rafinovaná a mnohovrstvá, na koncerte išlo o bezhlavý masaker poslucháčov, z ktorých zopár skolabovalo a zopár sálu radšej opustilo. Keď po odohratí posledného tónu bez akéhokoľvek fadeoutu zavládlo ticho, bola to pre telo navyknuté poryvom hluku doslova rana medzi oči.
Set SUNN O))), od tretiny doplnených Maleficom (XASTHUR) a jeho agonickými poloartikulovanými škrekmi, sa vymyká akémukoľvek pokusu o uchopenie či hodnotenie. Skutočne zlý, krutý, ale nevýslovne príťažlivý a fascinujúci – a hlavne vzdialený extrémom pre extrém, pôsobiacich v konečnom dôsledku nudne a trápne. Divadlo SUNN O))) bolo skutočne na hrane. Som rád, že som cez onú imaginárnu hranu neprepadol do hlbokej tmy na druhej strane.
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.