PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V našom rozhovore sa Igor Hubík pýtal, čo na novinku SOLFERNUS povedia „odborníci“ z Metalopolis. Nuž, tu je jeden z pohľadov na „Hysteria In Coma“, dosku čítajúcu mnohé slávne mená českej metalovej scény. Mená však nemusia nevyhnutne byť zárukou kvality a v oblasti čierneho kovotepectva sa už len ťažko hľadajú nové vzory.
Prvou otázkou, ktorá mi skrsne v mysli pri všetkých tých menách je, nakoľko je SOLFERNUS serióznou kapelou a nakoľko je to skôr projekt, kde si chlapci skúsili zahrať od podlahy niečo, čo veľmi nebudú riešiť. Ak sa prikloním k prvej variante, vidím album skôr tienistejšie, na druhej strane barikády zas pozitívnejšie. Ak skúsime tieto póly spojiť a postaviť sa niekam do zlatého stredu, vzíde mi z toho nasledovný elaborát.
„Hysteria In Coma“ je v prvom rade black s obligátnym introm. Black rýchlejšieho razenia bez vážnejších prvoplánových kudrliniek, no v konečnom dôsledku radiaci sa skôr do jeho moderných, melodickejších podôb. Význačnou charakteristikou materiálu je jeho svižnosť. Tracklist svojou kratšou stopážou v množstve sypačiek preletí skrz vašu hlavu ako dobre mierená kopija a nenechá tak veľa priestoru pre nudu. Artiklom, ktorý ma svojim spôsobom upútal a je mi ťažké ho zhodnotiť jednoznačným verdiktom, je zvláštna celková strojovosť. Neviem či to bol zámer, ale protagonisti podieľajúci sa na nahrávke pracujú so svojimi nástrojmi chirurgicky presne. To dodáva materiálu na jednej strane zvláštny (pozitívum) na druhej strane zas umelý (negatívum) výraz. Obzvlášť je to patrné na bicích, kde som v prvej chvíli vážne uvažoval o automate. A to nie vďaka nejakým neľudským eskapádam, ale precíznosťou na jednej a uniformitou každého úderu na strane druhej. Kompozície sú vystavané okolo energických, občas thrashujúcich riffov, miestami preložených melodizujúcimi akademickými sólami Blackieho alebo Ashoka (alebo ďalších hostí). Do kratšej stopáže skladieb sa vošlo pomerne dosť nápadov, čo je jednou z hlavných devíz, ktorú SOLFERNUS predávajú. Tento fakt mi ale v prvom priblížení nebol až tak zrejmý a dobré momenty sa vynárali v postupných posluchoch. Aby som prešiel k zvuku: ten je zahustený silnou basgitarou, zhora zas ohraničený Khaablusovými vokálmi. Jeho prejav je síce dosť charakteristický, no ja som sa nikdy nevedel rozhodnúť nakoľko mi jeho prejav sedí. Na druhej strane pomalšie a melodickejšie a s nadsádzkou až rockové polohy skladieb „Victoria Karisma“ alebo „Furious Beat Of Black Hearts“ ma príjemne prekvapili. Covery (hlavne SLAYER) sú v mojich očiach a ušiach tiež podarené aj napriek tomu (rúhanie musí byť), že predlohy veľmi nepoznám.
Ťažko kritizovať niečo, čo „Hysteria In Coma“ má. Album má všetky atribúty, ktoré má kvalitný blackový materiál obsahovať. Keď si ale v skryte duše myslíte, že by mal obsahovať aj niečo nehmatateľné, niečo viac... tak odpoviem, že ja som to u SOLFERNUS zatiaľ nenašiel. Remeselne sa jedná o veľmi dotiahnuté dielko, takže som zvedavý na ďalšiu kariéru tohto projektu.
Melodika a rýchlosť sú základnými piliermi a charakteristikou novinky SOLFERNUS. Album síce obsahuje všetky atribúty, ktoré má kvalitný blackový materiál obsahovať, z môjho pohľadu mu však chýba isté fluidum, ktorým by ma vedel osloviť viac.
7 / 10
1. Lucifer´s Orchestra
2. Advent Massacra
3. Bros Of Inferno
4. Victoria Karisma
5. In Bondage Of Blind Desire
6. Hysteria In Coma
7. Dogra´s Empire (ROOT cover)
8. Furious Beat Of The Black Hearts
9. The Antichrist (SLAYER cover)
10. Darker Than The Darkness
Taky nevím o jiné české black metalové kapele, která by nebyla k smíchu a hrála ucházející hudbu, Solfernus druhou podmínku splňuje bez sebemenších pochyb!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.