Ďalšia z českých kapiel, hrajúcich si svoj „pohodový bigbítek“. Hneď prvá sloha prvej skladby eponymného dema FEKETE KUTYA napovedá, o čom bude celých 22 minút: hravá, ľahučká, „letnofestivalová“, trochu funky, trochu folková, ale v základe skrátka rocková muzika s pokusom o vtipné texty. Trojica na lokálne pomery ostrieľaných hudobníkov sa vyhrala so zvukom, takže „Demo 2005“ chvalabohu neznie ako bežný „skúšobňový“ produkt. Presná rytmika, podarený obal, snaha o aranžérsku pestrosť a vyššie spomínaný humor sa takisto nachádzajú na strane kladov, bohužiaľ na rozdiel od zvuku hlavne posledné dva atribúty ostali kdesi na polceste.

Hlavným problémom materiálu je, že neobsahuje dostatok „háčikov“, ktoré podobnému druhu poprockovej muziky nesmú chýbať. Celé CD sa zlieva do jednej masy, čomu neprospieva ani fakt, že sa všetky skladby nesú v podobnom tempe. Vnútorná stavba každej z piesní sa tak trochu míňa účinkom, keďže samotné tracky nie sú jasne rozlíšiteľné. Druhým problémom sú improvizovane a chaoticky pôsobiace texty. Použitie rodného jazyka nemilosrdne odhalí každé zakopnutie a slová miestami skrátka nesedia „do huby“. Takisto pokus o vtip sa míňa účinkom, väčšinou pôsobí kŕčovito („Lavina“) a miestami dokonca trápne („Hip Hap Hop“). V porovnaní s polozabudnutými HM..., NAQUEI MANOU či ranou tvorbou TATA BOJS, takmer desaťročie starou, kontrast vynikne ešte výraznejšie.

FEKETE KUTYA sú príliš zruční hudobníci na to, aby sa ich demáč dal zmiesť zo stola. Aranžérsky a zvukovo nadpriemernú nahrávku však sťahuje dolu príliš veľká rozriedenosť skladateľských nápadov. Netuším, ako to „čiernemu psíkovi“ ide naživo (verím, že dobre), neviem ani, aké ambície toto trio má (verím, že „adekvátne“). „Demo 2005“ sa počúva ľahko, ale rovnako ľahko sa z mysle vytratí. Konieckoncov posúdťe sami – na stránke skupiny sú všetky skladby dostupné na stiahnutie.