Za nechutným obalom hľadaj ešte hnusnejšiu muziku. V prípade šibnutých Američanov CRETIN platí jedno zo základných pravidiel tvrdej rockovej a metalovej hudby na sto percent. Dve tretiny tejto kapely tvoria muzikanti, ktorí si už čo to odohrali a odcestovali pod hlavičkou EXHUMED (basgitarista Matt sa na turné „preslávil“ občasným zvracaním do prvých radov nič netušiacich fanúšikov). Na debutovom albume „Freakery“ (vychádza celých 14 rokov od vzniku CRETIN) v plnej nahote prezentujú nielen podstatnú časť zo svojich úchyliek, ale tiež totálnu oddanosť jedinému hudobnému štýlu – tomu najchorobnejšiemu, najprimitívnejšiemu a najsurovejšiemu grindcoru.

16 skladieb natrieskaných do polhodinky hracieho času vami preletí ako pivo značky Topvar útrobami kolegu Darkmoora dovolenkujúceho na Duchonke. CRETIN sú majstri svojho remesla – skutočne vedia, o čom je grind. Rýchla, brutálna muzika smrdiaca punkom, hardcorom, iba mierne ošľahnutá death metalom a doplnená o chaotické ponášky na gitarové sóla zaujme v prvom rade svojím zámerne špinavým, neučesaným zvukom. Grind v podaní CRETIN je veru poriadne vzdialený producentskej precíznosti a zvukovej vyšperkovanosti kapiel zo severu Európy. Kým napríklad NASUM, DEATHBOUND, alebo najnovšie výborní SPLITTER šokujú svojím inštrumentálnym umením a kvalitne odvedenou štúdiovou prácou, CRETIN vsádzajú skôr na jednoduchosť, spontánnosť a živelnú brutalitu. Kúsky s chorými hitovými ambíciami ako „Daddy´s Little Girl“, „Cockfight“, „Dirt Eater“ alebo „Mannequin“ sú potom už iba tou pravou feferónkou na zhnitej syrovej torte.

Fanúšikovia starých vrážd NAPALM DEATH, TERRORIZER či REPULSION od radosti mierumilovne pogujú, tí ostatní iba nechápavo krútia hlavami nad toľkým (zdanlivo jednotvárnym a vyslovene blbým) zverstvom. Veru, nie je to muzika pre každého.