OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Bratia Cavanaghovci musia byť skutočne zúfalí. Nie je to tak dávno, čo v rozhovoroch k „A Fine Day To Exit“ neskrývali očakávanie širšieho úspechu, ktorý by ANATHEMU katapultoval definitívne preč z už vtedy priúzkej metalovej škatuľky. Dnes, po piatich rokoch, sa situácia skoro nezmenila. ANATHEMA je bez vydavateľa, fragmenty nového materiálu znejú rozpačito a liverpoolska pätica hľadá stále nové a nové cesty k svojmu, zrejme iluzórnemu cieľu – najnovšie na šnúre po boku H.I.M. V poradí tretie DVD skupiny má zrejme len preklenúť obdobie vákua.
„A Moment In Time“ má ambície byť reparátom po nelogicky, s päťročným odstupom vydanom archaickom materiáli „A Vision Of Dying Embrace“ a problémami so zomierajúcimi Music For Nation poznamenanom „Were You There?“. Ani pod krídlami poľských Metal Mind Productions sa však nezrodilo „definitívne“ DVD. „A Moment In Time“ (znovu s obalom od predvídateľného Travisa Smitha) je totiž len o málo viac než bežné koncertné video. S minimálnou pridanou hodnotou prezentuje najaktuálnejšiu tvár ANATHEMY, zaznamenanú pred necelými štyrmi mesiacmi na tohtoročnej Metalmanii. Pojem „poľské DVD“ je notoricky známy v metalovom podzemí; „A Moment In Time“ nie je výnimka. Štandardne nasvietený a nasnímaný záznam s takmer nebadateľným puncom unikátnosti sa zaraďuje do šíku videí pochádzajúcich z jednej z posledných metalu oddaných krajín v Európe. Ťažko dodať niečo viac; v podstate totožný playlist ako ten, ktorý Cavanaghovci odohrali v Budapešti, rovnako ako v Maďarsku doplnený o prakticky permanentnú prítomnosť sláčikového kvarteta – často mierne utopeného, ale po aranžérskej stránke nesporne pôsobiacom ako oživenie. Na veľkom pódiu v katowickej hale je ANATHEMA stratená, Vincent navyše nepodáva optimálny výkon (zjavenie sa sympatickej Lee Douglas je balzámom na jeho neraz falošný prejav). Neviem sa ubrániť dojmu, že ANATHEMA, ktorej koncerty som mal možnosť vidieť štyrikrát za posledné tri roky, tápa a nemá jasno v tom, akú tvár má ukázať publiku. Danny Cavanagh evidentne inklinuje ku komornejšej, „súkromnejšej“ tvorbe, zatiaľčo zbytok skupiny sa snaží zachovať dojem šľapajúceho rockového telesa. Miestami to funguje, miestami sa pozornosť zbytočne prenáša na jednotlivcov, zvlášť keď Vincent svoje party afektovane „prehráva“. Esencia skladieb ostrovných melancholikov sa však nedá vylúhovať – takže všetko je ako-tak v poriadku (s tradičnými vrcholmi v podobe „Fragile Dreams“, vokodérovej „Closer“, vďaka Lee nádherne smutnej „A Natural Disaster“, obvykle vynechávanej „Angelica“, či tradičného záveru „Flying“). Nebudem sa však tváriť, že to nejde aj lepšie.
Dva roky staré zábery z menšieho krakovského koncertu (toho istého, ktorý poslúžil ako základ predošlého DVD) však pôsobia živšie, než „hlavný program“ – zamrzí, že ANATHEMA zrejme definitívne z repertoáru vyradila skladby z obdobia zavŕšeného „A Silent Enigma“. Bohužiaľ znovu len jednovrstvový disk uzatvára interview s Dannym a Lesom Smithom.
K ANATHEME som vždy cítil rešpekt a istú formu ťažko definovateľnej náklonnosti. Možno to bolo tým, že Danny a Vincent nikdy neprestali byť ľuďmi, ktorých často komplikované nálady sa prenášali do ich tvorby, či už vylisovanej v drážkach strieborného kotúča, alebo na pódiu. „A Moment In Time“ je len taký záznam, aká je dnes celá skupina. Ambiciózna, stále osobná a autentická, ale tak trochu tápajúca v bludisku krížiacich sa ciest vlastnej minulosti, očakávaní, problémov i radostí. ANATHEMA nikdy nebude PINK FLOYD ani FLEETWOOD MAC, ktorým naživo skladajú poctu. Ak však z týchto Britov spadne kameň permanentných obáv, stresu a splínu, ešte sa môžeme dočkať veľkých vecí.
P.S.: Limitovaná, digipaková edícia tohto DVD obsahuje CD so zvukovou stopou z koncertu.
Tak trochu zbytočné DVD, už druhé v pauze medzi radovými albumami. Solídny štandard od zoskupenia, ktoré má bezosporu na viac.
7 / 10
Vincent
- spev, gitara, vokodér
Danny
- gitara, spev, klávesy
Jamie
- basgitara
Les
- klávesy
John
- bicie
Lee
- spev
+ Bacchus String Orchestra:
David Spencer
- husle
Kevin Flynn
- husle
Neil McErlean
- viola
David Wesling
- violončelo
1. Shroud Of False
2. Fragile Dreams
3. Balance
4. Closer
5. Lost Control
6. Empty
7. A Natural Disaster
8. Inner Silence
9. One Last Goodbye
10. Judgement
11. Panic
12. Flying
13. Angelica
14. Comfortably Numb (cover PINK FLOYD)
15. Sleepless (live in Kraków 2004)
16. A Dying Wish (live in Kraków 2004)
17. Albatross (cover FLEETWOOD MAC, live in Kraków 2004)
18. Fragile Dreams (live in Kraków 2004)
The Optimist (2017)
Distant Satellites (2014)
Weather Systems (2012)
Falling Deeper (orchestrální album) (2011)
We're Here Because We're Here (2010)
Hindsight (kompilace) (2008)
A Moment In Time (DVD) (2006)
Were You There? (DVD) (2004)
A Natural Disaster (2003)
A Vision Of A Dying Embrace (DVD) (2002)
Resonance 2 (kompilace) (2002)
A Fine Day To Exit (2001)
Resonance (kompilace) (2001)
Judgement (1999)
Alternative 4 (1998)
Eternity (1996)
The Silent Enigma (1995)
Pentecost III (EP) (1995)
Serenades (1993)
Crestfallen (EP) (1992)
Vydáno: 2006
Vydavatel: Metal Mind Productions
Stopáž: 120
Formát: DVD-5
Región: 0
Zvuk: Dolby Digital 5.1
Bonusy: interview, wallpapery, odkazy...
.....a tady taky
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.