OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Svetové turné k svojmu, zatiaľ poslednému, albumu „Majestic“ otvárali v Českej republike. Túžobne bolo očakávané aj ich vystúpenie na tohtoročnom Masters Of Rocku, kde sa stretli na jednom pódiu dve „súperiace“ legendy: GAMMA RAY a HELLOWEEN. Pred koncertom sme sa porozprávali s hudobníkom, ktorého meno sa spája s obidvoma skupinami. Na naše otázky odpovedal Kai Hansen.
Približne pred rokom ste začínali turné k albumu „Majestic“ neďaleko odtiaľto v Zlíne, potom ste boli v Európe, v Južnej Amerike, Japonsku, v Severnej Amerike a teraz ste zase späť v Európe. Nie ste po tom všetkom trochu unavení?
Neboli sme na turné v jednom kuse. Mali sme pauzy, kedy sme sa na chvíľu vrátili domov. Samozrejme, že boli určité časti na turné, ktoré boli vyčerpávajúce, ale v konečnom dôsledku to bolo v pohode.
Váš album „Majestic“ vyšiel zhruba pred rokom? Aké ste naň mali ohlasy?
Tento album bol trochu odlišný od predošlých. Verím, že fanúšikovia z čias „Land Of The Free“ od nás niečo také nečakali a mali to s ním ťažšie. Je dosť temný, má inú atmosféru a títo ľudia ho asi nezaraďujú medzi svoje najobľúbenejšie.
My sme s albumom veľmi spokojní. Je to opäť speed metal, ale snažili sme sa posunúť niekam ďalej. Máme tento album veľmi radi.
V auguste budete hrať na Slovensku, pričom to bude už váš piaty koncert u nás. Chystáte naň niečo špeciálne?
Nepotrebujeme plánovať nič konkrétne. Máme za sebou veľa koncertov a na každý treba pripraviť aranžmán, ale určite sa pokúsime urobiť niečo špeciálne. Uvidíme, ako to dopadne.
Momentálne hráte na letných festivaloch. Znamená to, že turné pokračuje?
Festivaly sú vlastne zakončením nášho turné, je to niečo iné, ako hrať koncerty v rámci turné.
Bude Majestic Tour pokračovať?
Nie. V Montreale sme natočili materiál na DVD, momentálne na ňom pracujeme. Natočili sme aj road movie o kapele počas turné, takže teraz sa plne koncentrujeme na túto prácu. Potom pôjdeme do štúdia a začneme pripravovať nový album.
Na internetovej stránke máte anketu, kde dávate ľuďom možnosť vyjadriť sa, kedy malo DVD vyjsť, či pred novým albumom alebo až po. Kedy teda vyjde?
Definitívne ešte pred albumom.
Spomenul si nový album. Kedy asi vyjde?
Do štúdia sa chystáme na prelome októbra – novembra. Už teraz máme veľa nových nápadov. Album vyjde približne v októbri a bude to „Land Of The Free Part 2“.
Materiál na DVD ste natáčali v Montreale. Prečo ste si vybrali toto mesto? Prečo nie európske mesto, ale kanadské?
To bola náhoda. Hrali sme veľa koncertov, ale hovorili sme si, že máme čas. Potom prišlo americké turné a ten čas konečne prišiel. Povedali sme si, že v Kanade sme už raz hrali, tak prečo nie? Keby sme chceli ísť na istotu, natočíme koncert v Sao Paulo alebo v Japonsku, kde máme obrovské publikum, ale my sme chceli normálnu GAMMA RAY show.
Dnes večer budete hrať špeciálnu jam session s HELLOWEEN...
Hej, bude to zábava.
Čo to znamená?
Veľký chaos! Obidve kapely poznajú skladby a teraz ich zahrajú spoločne. Myslím, že to zvukár bude mať ťažké...
Vieš, čo budete hrať?
Myslím, že viem. Viem. Viem!
Aký je to pocit, byť s HELLOWEEN na pódiu?
Pre mňa je to jednoznačne zábava. Rozumieme si, tie skladby hrávame, tak prečo by sme ich nezahrali spolu. Je to zábava.
Je už Henjo v poriadku, po tom, ako sa zranil?
Cestovali sme v noci trajektom zo Štokholmu do Helsiniek. Bolo to niečo na spôsob party lode, kde všetci popíjali a zabávali sa ako my. Henjo bol nad ránom hladný a išiel si niečo zobrať pod zub. Medzičasom sa však zmenilo počasie, mrzlo a on sa pošmykol na schodoch a ocitol sa na zemi.
Aké bolo hrať koncerty v rámci turné v Amerike?
Američania nie sú zvyknutí na speed a thrash metal, ale boli sme celkom milo prekvapení reakciami ľudí. Mali sme dosť početné publikum, čo sme neočakávali.
Aký bol váš najlepší koncert na tomto turné?
Odohrali sme veľa dobrých koncertov s výbornou atmosférou. Najvydarenejší bol New York a Québec.
Dosť úzko spolupracuješ s kapelou STORMWARRIOR. Čím ťa táto skupina oslovila?
Bol to Lars, ktorý ma oslovil v Hamburgu v Headbangers Ball. Vždy, keď som tam bol, prišiel ku mne opitý Lars a chcel, aby som s nimi niečo spravil. Povedal som mu, aby mi dal niečo vypočuť. Nahrávka sa mi na jednej strane pozdávala, na strane druhej na nej bol aj niečo zle nahrané. Odporučil som im, aby to zahrali nanovo a lepšie. Kapela potom dospela do štádia, že bola naozaj dobrá, a tak som s nimi začal spoluprácu.
Asi pred dvoma rokmi sa hovorilo o tvojom projekte s Jeffom Watersom. Čo sa s projektom deje?
S Jeffom sme si telefonovali a mailovali, potom som sa viac venoval GAMMA RAY, Jeff ANNIHILATOR a kontakt sme zase trochu stratili. Uvidíme, čo z toho bude. Je to, škoda, lebo v každom prípade by to bolo veľmi zaujímavé.
S GAMMA RAY a HELLOWEEN si jeden z najúspešnejších muzikantov tejto hudobnej éry. Aký je kľúč k úspechu? Čo by si poradil mladým začínajúcim hudobníkom?
Netreba k muzike pristupovať tak, že človek sa stane slávnym. Dôležité je robiť to, čo vychádza so srdca, to je základ. A mať rád, to čo robíš. Potom prirodzene sa dá niekam dostať. Ale k tomu treba kúsok šťastia, byť v správnom čase na správnom mieste, stretnúť sa so správnymi ľuďmi. Je veľa talentovaných hudobníkov, ktorí nikdy nezažijú úspech a neprerazia, lebo jednoducho nie sú v správnom čase na správnom mieste, alebo im chýbajú kontakty.
Môžeš opísať, aký je to pre teba pocit, byť na pódiu?
Je to úžasné. Ako mladý začínajúci gitarista som doma často jamoval a predstavoval som si, že stojím na pódiu a predo mnou je veľa ľudí, pripadalo mi to ako sen. Ten sen sa neskôr stal skutočnosťou. Viem, že chvíľu trvalo, kým som si to uvedomil. Svoje zohrala nervozita, ktorú som zažíval pred každým koncertom, ale potom sa to poddalo. Je to fakt niečo úžasné.
Máš nejaký rituál, ktorý dodržiavaš pred koncertmi?
Väčšinou som v šatni, oblečiem sa, dám si drink, jeden, alebo dva, trochu sa rozospievam a tesne pred koncertom chvíľu meditujem.
Máš niekedy ešte trému?
Nie vždy. Niekedy viac a niekedy vôbec nie.
Čo ti vyhovuje viac?
Obidvoje je nanič. Keď ju mám, neznášam to, a keď ju nemám, hovorím si, čo sa deje? Mať trochu trému je dobré.
Hráš radšej pre niekoľko stoviek ľudí, alebo pred desať tisíc ľuďmi?
Keď je tak dve- až tritisíc ľudí, tak je to perfektné. Vtedy je ešte cítiť určitú intimitu, všímaš si tváre a môžem udržiavať kontakt s ľuďmi, čo robím veľmi rád. Aj desať tisíc ľudí má niečo do seba, keď všetci tlieskajú a kričia, ale skôr mám rád menšie publikum.
Aký je tvoj najlepší priateľ na turné?
(Po dlhom rozmýšľaní) Myslím, že moja posteľ (smiech). Je to moje súkromie, do ktorého mi nikto nezasahuje, a ak sa pokúša, poviem mu dovidenia.
Aké negatívne stránky má turné a koncerty všeobecne?
Určite čakanie. Čakanie na zvukovú skúšku, na odvoz, sedieť len tak nečinne v aute. Je to zlé, ale myslím, že bez toho sa to nedá.
Ako to vyzerá s tvojim spoločným projektom s Rolandom Grapowom (MASTERPLAN)?
Teraz vyčkávame, lebo sme tam chceli mať aj Michaela Kiskeho, ale s ním je to ťažké. Takže uvidíme.
30 Years Live Anniversary (Live) (2021)
Empire Of The Undead (2014)
Master Of Confusion (EP) (2013)
Skeletons & Majesties (EP) (2011)
To The Metal (2010)
Land Of The Free II (2007)
Majestic (2005)
Skeletons In The Closet (2003)
No World Order! (2001)
Blast From The Past (Best Of) (2000)
Powerplant (1999)
Valley Of The Kings (EP) (1997)
The Karaoke Album (1997)
Somewhere Out In Space (1997)
Alive ´95 (1996)
Silent Miracles (EP) (1995)
Rebellion In Dreamland (EP) (1995)
Land Of The Free (1995)
Lust For Life (VHS) (1994)
Future Madhouse (EP) (1993)
Insanity And Genius (1993)
Heading For The East (VHS) (1991)
Sigh No More (1991)
Who Do You Think You Are? (EP) (1990)
Heaven Can Wait (EP) (1990)
Heading For Tommorow (1989)
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.