Dobrácky poloobor, najlepší tenista v redakcii Metalopolis, zapálený bojovník za metalovú hudbu a všestranný mediálny profesionál, ale aj fanúšik LORDI, čo poctivý poľnohospodársky metal zapredá obyčajnej hygiene. Famózny moderátorček s hlasom Karola Poláka, vďaka ktorému reláciu Headbanger_FM počúva mnoho žien a dievčat, metal inak ignorujúcich. Ďalší diel seriálu rozhovorov s vašimi obľúbenými redaktormi najlepšieho a najprestížnejšieho internetového magazínu venovaného tej najlepšej a najkvalitnejšej (nádych) metalovej hudbe prináša profil nie neznámeho Rudiho Rusa. Tentoraz sme dali na námietky našich čitateľov a okrem prahsprostých bulvárnych otázok plných narážok na interné redakčné fóriky vám prinášame aj zopár zamyslení na vážnu tému. Pýtal sa V-dur, ptal se Darkmoor.

V minulosti sme zažili viacero plodných vnútroredakčných debát. Jedna z nich sa týkala otázky, či je metal v kríze. Tvrdil si, že nie... Ako by podľa teba vyzeralo, keď by metal v kríze bol?

Na túto zaujímavú otázku sa dá pozrieť hneď z troch rôznych uhlov pohľadu. Začnem tým komerčným. Keby bol metal v kríze, na tohtoročný Masters Of Rock by neprišlo takmer 30-tisíc ľudí, netešili by sme sa na hviezdne obsadený Brutal Assault, NIGHTWISH by neboli jednou z najpredávanejších európskych kapiel, LORDI by nevyhrali Cenu Eurovízie a vôbec, celý ten priemysel by nefungoval tak dobre, ako funguje.
Teba však asi najviac zaujíma umelecký pohľad na vec. Lamentovať nad tým, že dnes nevychádzajú „zásadné“ albumy ako v deväťdesiatych rokoch, je mierne povedané tak trochu mimo. My sme mali svoje „Wildhoney“, „Mandylion“ či „Bloody Kisses“, dnešní mladí ľudia sa rovnako tešia na nové diela od kapiel ako HATEBREED, TRIVIUM, KILLSWITCH ENGAGE alebo BULLET FOR MY VALENTINE. Vôbec sa im nečudujem, teším sa s nimi.
Napokon môj osobný pohľad. Keby bol metal v kríze, zodpovední ľudia v Slovenskom rozhlase by sa nad projektom čisto metalového programu asi iba trpko pousmiali. Opak je pravdou. Nie, myslím si, že metalová hudba v súčasnosti rozhodne nie je v kríze. Darí sa jej výborne, povedal by som, že v mnohých ohľadoch ešte lepšie ako v osemdesiatych rokoch.

Isteže, tebou spomínané fakty ale hovoria skôr o komerčnom rozmachu metalovej hudby. Dobre vieš, že ja som mal na mysli skôr tú kreatívnu stránku. Myslíš teda, že je lepšie, ak na desať rokov zakonzervovaný heavy metal chodí 30 tisíc ľudí, LORDI a.k.a. Alice Cooper Revival vyhrajú Eurovíziu a NIGHTWISH recyklujú svoje staré albumy, než keby povedzme prišla vlna kapiel, ktorá by hrala to, čo tu zatiaľ nikto nehral (ako v ére „Mandylion“, „Wildhoney“, či „Bloody Kisses“)?

Áno, súhlasím s tebou, práve preto som spomínal kapely ako TRIVIUM alebo KILLSWITCH ENGAGE. Tie sú podľa mňa dostatočne kreatívne, zaujímavé, v dobrom slova zmysle moderné. V ich hudbe sú badateľné silné korene tradičného heavy metalu, je tam hardcore, je tam švédsky death, ale, a to je podstatné, aj rozhodujúca miera niečoho vlastného – typického iba pre dnešnú dobu. Okrem toho, o kreatívnu stránku moderného metalu sa skvelým spôsobom starajú aj zabehnuté mená. Stačí si vypočuť najnovší CELTIC FROST, TOOL alebo SATYRICON. Myslím, že z pohľadu kreativity a čerstvých nápadov je metal v skvelej forme.

Dobre, očividne máme rozdielny názor, no aspoň v niečom sa zhodneme. Takže už len doplňujúca otázka: Kto si myslíš, že dokáže zo súčasných debutujúcich kapiel potiahnuť scénu o takých 5 – 10 rokov, keď tebou spomínaná stará garda odíde do dôchodku?

KILLSWITCH ENGAGE a TRIVIUM ten potenciál rozhodne majú. Budú tu aj o desať rokov. Čo sa debutujúcich kapiel týka, veľmi sa mi páči kreativita a vyhratosť mladučkých Kanaďanov THREAT SIGNAL. Aj oni majú vybudovaný základ pre slušnú kariéru. Je toho ale rozhodne viac, dobrých „ťahúňov“ na metalovej scéne stále pribúda. Nemám obavy. Okrem toho, metaloví muzikanti majú ultra-dlhú životnosť. Stačí sa pozrieť na drsných štyridsiatnikov SLAYER. Je dosť možné, že ľudia ako Warrior zo CELTIC FROST nám budú robiť radosť aj o dvadsať rokov.

Čo je podľa teba dobrá recenzia?

Text, ktorý ma prinúti okamžite si zohnať dielo, o ktorom sa v ňom píše. Alebo naopak, vyhnúť sa mu veľkým oblúkom. Kedysi na začiatku deväťdesiatych rokov u nás vychádzal časopis URAGÁN, do ktorého prispieval aj istý Miloš Inger. Ten v jednom z prvých čísel v roku 1993 neuveriteľným spôsobom potopil album „Last One On Earth“ od holandských deatherov ASPHYX. Dodnes som tú dosku nepočul, hoci som možno urobil chybu – ich comebacková fošňa „„On The Wings Of Inferno“ sa mi totiž veľmi páčila. Aj taká mocná vie byť dobrá recenzia. Samozrejme, tých pozitívnych príkladov je oveľa viac – mám viacero obľúbených recenzentov, či už v tlačených periodikách alebo u nás na Metalopolis, ktorých tipy sú pre mňa podnecujúce. Škoda, že už nepíše Miloš Inger.
V každom prípade, dobrá recenzia je v dnešnej rýchlej, uponáhľanej dobe stručne, výstižne, vtipne, ľahko a vzdušne napísaných pár riadkov. Mám rád jasné, zrozumiteľné heslá, marketingový ťah na bránku a dobré prirovnania. Tie sú mimochodom najdôležitejšie – hovorí to aj Stephen King.

Do akej miery má podľa teba recenzia moc nad osudom albumu, či kapely? Metalopolis je dosť slušne čítaný webzine. Berieš to ako zodpovednosť? Podľa urazených ohlasov tuzemských kapiel, ktorým už nestačí ani viacmenej pozitívna recenzia a chytia sa na sebamenšiu výčitku, by sa dalo usudzovať, že naše recenzie majú väčšiu moc, než v skutočnosti. Predstav si situáciu. Dostal sa k tebe promáč tuzemskej neznámej kapely, ktorý je priam otrasný. Logicky napíšeš negatívnu recenziu. Aký si predstavuješ jej účinok? Keď píšeš svoje slová, máš pred očami čitateľov, či kapelu?

Moc nad osudom kapely je možno trochu silný výraz, aj keď v niektorých prípadoch to tak skutočne je. V nemeckom Rock Harde bol napríklad svojho času albumom mesiaca piaty zárez v diskografii SPOCK´S BEARD. Vychválili ich až do neba, urobili z nich najlepšiu progovú kapelu súčasnosti – výsledkom bol najlepší predaj v histórii kapely. To isté v opačnom smere bolo v prípade výborných deatherov BROKEN HOPE. Opäť Rock Hard, ale tentoraz zdrvujúca kritika. Kapelu o pár mesiacov vykopli z vydavateľstva. Netvrdím, že je medzi tým priama úmera, ale určité, podľa môjho názoru výrazné, ovplyvnenie rozhodne áno. Samozrejme v našich pomeroch ide o vplyv oveľa menší, čo súvisí s veľkosťou trhu a počtu obyvateľstva. Som veľmi rád, že je Metalopolis taký navštevovaný, ale ja si pri písaní nepredstavujem tie stovky či tisíce ľudí, ktorí to budú čítať. A už vôbec nepremýšľam nad kapelou, ako tvrdo na svojej nahrávke pracovala a že to robila vo svojom voľnom čase bez nároku na honorár. Zaujíma ma výlučne hudba a to, ako na mňa pôsobí.

Keď už sa bavíme o voľnom čase. Na Metalopolis vychádzajú recenzie a reporty a so železnou pravdepodobnosťou si sem chodia vylievať srdcia ohrdnutí členovia kapiel, či príliš zapálení fanúšikovia, naoko sa tváriac, že im ide o formálnu a odbornú stránku recenzií. Ty sám ešte určite veľa takýchto článkov napíšeš. Trúfaš si zhrnúť do jedného krátkeho odstavca posolstvo, na ktoré by si v budúcnosti týchto ľudí vedel odkázať? Aby si nemusel pravidelne hádzať na rovnakú stenu rovnaký hrach?

Môj celoživotný idol Milan Lasica hovorí, že herci nepotrebujú konštruktívnu kritiku, ale pochvalu. To isté samozrejme platí aj o muzikantoch. Ja si však myslím, že skutočný umelec vôbec nerieši nejaké reakcie na svoje dielo. Má potrebu tvoriť, nič iné ho nezaujíma. Rád debatujem o hudbe, ale skutočne nepoznám trápnejšiu situáciu, ako keď urazený interpret napáda kritika – či už osobne, alebo cez svojich fanúšikov. Ak má argumenty, prosím, ale bezduché volanie po akejsi objektivite každému rozumnému človeku musí byť úsmevné. Takže ešte raz a naposledy – OBJEKTÍVNA RECENZIA NEEXISTUJE!

Kam si až trúfaš zájsť so svojou reláciou Headbanger_FM? Ak si predstavíš čas tak zhruba za rok, kde by si rád bol?

V tejto chvíli mám za sebou 37 dielov, čo je síce dosť, ale od 17. novembra 2005 neubehlo zase až tak veľa času, aby som nejako výrazne bilancoval, či robil plány. Zhruba za rok by možno bolo ideálne, keby Headbanger_FM bežal v lepšom vysielacom čase. Ideálne je v rozpätí 22:00 – 24:00. S tým by súviselo aj viacero rozhovorov so zaujímavými ľuďmi, ktoré mi v programe tak trochu chýbajú. Po polnoci tam môžem dotiahnuť naozaj iba fanatikov z Metalopolis. Hoci, mne tá polnoc v tejto chvíli v podstate vyhovuje – v celoslovenskom médiu je to skvelý priestor pre tvrdú muziku bez kompromisov, za ktorý manažmentu Rádia_FM nikdy neprestanem byť vďačný. Okrem toho, od polnoci si to naladia výlučne ľudia, ktorých to zaujíma a baví, žiadni náhodní „okolopočúvajúci“. Že je týchto poslucháčov tak veľa a stále pribúdajú noví, je pre mňa veľmi príjemné, miestami priam šokujúce zistenie.
Za tých pár mesiacov sa to stihlo pomerne dosť. Nadviazali sme mediálnu spoluprácu s významnými festivalmi, komunikujeme s vydavateľstvami, usporiadateľmi koncertov. Headbanger_FM bude určite neustále prechádzať drobnými kozmetickými zmenami – napokon moja kreativita je z tohto pohľadu nevyčerpateľná. Ten základ – čo najviac kvalitnej metalovej hudby bez ohľadu na štýl, tvrdosť, textové zameranie – však zostane až do konca vysielania tohto programu. Čo bude dúfam, že ešte veľmi dlho. Najradšej by som to robil až do dôchodku.

Problém však môže byť s tvojim „old school“ poňatím dramaturgie. Oprav ma, ak sa mýlim, no skladby a témy do relácie vyberáš výlučne podľa vlastného vkusu. Čo sa ti nepáči, v relácii nemá šancu. Isteže, páči sa ti toho výnimočne veľa, no aj tak... Vieš si predstaviť, že by si mal v záujme prežitia relácie hrať viac takej muziky, ktorá by ti so stopercentnou istotou prilákala viac poslucháčov, alebo by si bol ochotný biť sa až do konca za program, za ktorý sa pred nikým ty sám nemusíš hanbiť?

Keďže v zásade nemám potrebu počúvať inú ako tvrdú rockovú a metalovú hudbu, môj záber v tejto oblasti je z hľadiska dramaturgie programu dostatočne hlboký. Príkladom z aktuálnych playlistov nech sú IMMOLATION a ich „No Jesus, No Beast“ a hneď po nich NEAL MORSE so skladbou „The Glory Of The Lord“. Ukážkové mantinely programu Headbanger_FM. Všetko medzi nimi sa u nás hrá. Či je to old school dramaturgia, netuším. Myslím si, že výhrady k pestrosti môjho programu môže mať na Slovensku a v Česku iba pár ľudí. Všetci sedia v budove, v ktorej sídli Metalopolis.
Neviem, aká metalová hudba by mi prilákala viac poslucháčov a som rád, že to v Rádiu_FM nemusím riešiť. Minulý týždeň som hral NIGHTWISH, tento štvrtok pôjde nový singel od IRON MAIDEN. Nie je však za tým žiadny komerčný plán – Fíni pôsobili ako melodické spestrenie riadne tvrdých dvoch hodín venovaných prevažne festivalu Brutal Assault, nuž a novinku od IRON MAIDEN jednoducho chcem zahrať, aj keď, úprimne povedané, nie veľmi sa mi pozdáva. Takže vidíš, niekedy púšťam aj veci, ktoré sa mi nepáčia.

Slovenské PR a poplácávání po ramenou máme za sebou, teď už jen krátce, výstižně a telegraficky (jak říká kolega Louža ve svých dvanáctistránkových recenzích). Proč zrovna SNOVONNE a má na tebe vliv skutečně jen její hudba nebo i geografické umístění?

V prípade SNOVONNE na mňa vplýva úplne všetko, zbožňoval by som ju, aj keby pochádzala z Mekky slovenského gothic rocku, Sabinova. Nie, geografická poloha nehrá žiadnu úlohu, najdôležitejšia je vždy hudba.

Co ty a osobní konktakty s aktivními muzikanty vůbec? Má známost/přátelství vliv na tvůj pohled a následné hodnocení nahrávky?

S hudobníkmi sa v podstate nestretávam a nekamarátim. Samozrejme, sú výnimky potvrdzujúce pravidlo. Mám veľmi rád CRUEL a ETHEREAL PANDEMONIUM.

V redakci jsi poslední dobou získal nálepku „SPARudiK“ a to nejen díky hlášce, že jsou kapely, u kterých stačí slyšet, že nastupují do studia a následná deska má rovnou za 10/10. Co bys vzkázal těm drzounům z řad tvých kolegů, kteří o tobě něco podobného roztrušují?

Táto nadnesená „rádobyvtipná“ hláška padla v súvislosti s mojimi miláčikmi BOLT THROWER, pri ktorých to samozrejme sedí. Všetkým kolegom odkazujem, že ich mám rád.

Nejen s nimi, v souvislosti s podobnými kauzami, kterými nás zásobuješ, se dokonce ujala škatulka „RUDI objev“, většinou označující kapely, po kterých za měsíc ani barandovský pes neštěkne...

Ale no tak, keby si bol trochu konkrétnejší, bolo by to viac férové. Konkrétne v tvojom prípade som si istý, že z tých „mojich“ objavov ťa na pekne dlhú dobu zaujali napríklad 3 a ich album „Wake Pig“.

Hrdě se hlásíš k označení „metalista“ i v době, kdy je taková osoba neustále vystavována tvrdým atakům dřívějších fanoušků NIGHTWISH a jim podobných, kteří za 10 let života pokročili o dva akordy a tři vyhrávky dál a teď se na běžné „metaláky“ dívají povýšeně. Nezdá se ti ale, že na metalistu nemáš dostatečně dlouhé vlasy? Měl jsi je vůbec někdy?

Áno, s označením „metalista“ nemám problém. Čo sa vlasov týka, je to smutné, ale najdlhšie som ich mal tuším na strednej, aj to určite nebolo po plecia. Kvalite tých tvojich môžem iba ticho závidieť. Nikto v redakcii nemá takú famóznu hrivu ako Darkmoor! (ehm...no, pozn. DKM)

Hudba je bezpochyby tvá velká životní láska, netrpí tím ale tvůj osobní život? Přece jenom příprava programu a následné ponocování každý čvrtek se nemusí každé partnerce líbit?

Každej veru nie, ale tá moja to v pohode zvláda. Občas to dokonca zachádza do takých extrémov, že som nútený prestať počúvať GAMMA RAY alebo EDGUY, lebo je to podľa nej „agro“ (neviem, kde tento dehonestujúci termín zobrala) a okamžite mám pustiť jej obľúbených HYATARI. Takže ťažké to mám skôr ja, nie naopak.

Tak to skutečně ano, to je politováníhodné. Mimochodem, prý je vystudovaná učitelka, nedostáváš občas přes prsty ukazovátkem?

Žasnem nad tvojimi informáciami. Nie, žiadne pedagogické návyky na mne neskúša, aj keď by som si to občas zrejme zaslúžil. Náš vzťah je veľmi dynamický, no plný harmónie.

Je velký rozdíl o muzice mluvit a psát? Jakým způsobem vzniká scénář tvého HEADBANGERu? Česká konkurence v podobě Radima Koziela prý jede naprosto bez přípravy, máš taháky nebo taktéž improvizuješ?

Pri hovorení sa snažím byť stručnejší, dôležitejšia je hudba, ja ju iba uvádzam. Scenár vzniká pár hodín pred vysielaním, vždy mám podstatnú časť programu pripravenú od slova do slova, improvizujem iba občas – najmä pri rozhovoroch, kde sa to inak nedá. Holt, Radim Koziel je väčší profík.

Nechme stranou řevnivost v branži speakerů, ale zastavme se u jiné speciality. Když už jsme u toho Metalhey, tam jsou každý týden zvány československé kapely na rozhovor. Nelákalo by tě něco podobného? Přece jen, „zaplácneš“ spoustu času a může to být inspirující pro obě strany? Nebo si myslíš, že ex-československá scéna není dostatečně kvalitní?

Každý týždeň rozhovor s domácou kapelou, to by v mojom prípade nepripadalo do úvahy. O hudbe sa nemá toľko rozprávať, treba ju hrať. Ex-československá scéna je síce kvalitná, ale určite nie natoľko, aby sa jej venoval takýto priestor. Podľa mňa je to kontraproduktívne.

Lidi by asi zajímalo, jak takové natáčení probíhá? (A bez veselých historek z natáčení, prosím, všichni známe tvůj pokřivený smysl pro humor.)

Takmer vždy idem naživo. Zasvieti červené svetlo a ja rozprávam. Jednoduché. Čo všetko sa však deje okolo toho, je niečo neopísateľné. Mágia. Aj preto som na tom závislý.

Narozdíl od kolegů nezkoumáš jen hudbu a text, ale taktéž i inteligenci muzikantů. Proč je to pro tebe tak důležité?

Každého hudobníka vnímam komplexne, zvlášť, keď sa s ním mám možnosť aspoň pár minút rozprávať. Samozrejme, že je to pre mňa dôležité a veľmi ma to zaujíma. Chcem vedieť, kto presne je zodpovedný za moju obľúbenú hudbu. Teraz už viem, že basgitarista z CANNIBAL CORPSE je síce veľmi inteligentný, ale zase nie až tak, ako multiinštrumentalista z CRUEL.

Sice to je hodně mizerná lichotka, ale i tak mne bude jistě hřát ve studených zimních měsících. A na závěr jedna hypotetická jak z Policejní akademie (pokud čte přítelkyně, nechť zavře oči). Přicházíš do studia, zasedáš s poznámkami za stůl, rozmlouváš se (pdách, pdumpeta, ptedýnky), když tu tě lehká dívka orálně uchopí na místech, kde bývají muži nejinteligentnější. Dojedeš celou dvojhodinovku, aniž by posluchač něco poznal?

Kamarátom dídžejom, ktorí hrajú na vidieckych diskotékach sa to síce stáva pravidelne, ale v dôstojných priestoroch pyramídy Slovenského rozhlasu si snáď ani neviem predstaviť hypotetickejšiu situáciu. Nie, určite by som to nezvládol. Žiadny normálny chlap by to nezvládol.