PATHOGENIC - Crowned in Corpses
Komplexní metalová skládanka, kde si podává ruce agresivní death metal s dusavými djent výpady, ale i melodickými a klidnějšími pasážemi. Přes veškerou agresivitu to má i zvláštní ladnost. První dojem slušný.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Toto je grindcore, aký mám rád! Presne táto myšlienka mi jediná zostala v hlave po nemilosrdnom zvukovom čistení mozgov v podaní majstrov hluku z Česka a Švédska. Našinec si už pomaly snáď aj začne myslieť, že žije v civilizovanej krajine, kde sú kvalitné koncerty na dennom poriadku. To piatkové popoludnie si kľudne vykračujem ulicami môjho večne zaspatého rodného mesta, keď v tom mi do oka padne nenápadný plagát. GADGET v Nitre? Tí GADGET, ktorí v nezabudnuteľnom dvojbloku s výbornými TEXTURES vytriasli dušu z tela návštevníkom minuloročného Brutal Assaltu? Nepremýšľam ani sekundu... a idem!
Nedeľa veru nie je najšťastnejší deň na usporiadanie koncertu. 32 platiacich divákov ide s najväčšou pravdepodobnosťou na konto práve tomuto faktu v kombinácii s nedostatkom času pre lepšiu propagáciu zo strany usporiadateľov – o celej šnúre sa rozhodlo doslova o päť minút dvanásť. V malom nitrianskom klube však dokáže aj takýto počet ľudí vytvoriť dobrú atmosféru – presne toho som bol svedkom pri prvej zastávke mini turné „Blast Over Europe“ grindovej dvojky UPRISE a GADGET. Začalo sa takmer na minútu presne, čo sa mi v naOZZaY naozaj stalo prvýkrát. Jeden z usporiadateľov zavelil „vypněte to, jdeme hrát“, DVD „Live In Memphis“ od JUDAS PRIEST na veľkej plachte a viacerých obrazovkách v klube splnilo úlohu zábavnej predkapely a na malom pódiu sa začali všetci čerti ženiť. UPRISE nie sú žiadni začiatočníci, čo bolo veru sakra počuť a vidieť! Kapela zložená z veteránov českej grindovej scény, ktorí si svoje odkrútili v známych spolkoch ako AHUMADO GRANUJO, INTERVALLE BIZZARE alebo ALIENATION MENTAL, produkuje rezko odsýpajúci grindcore sympatizujúci s technickou precíznosťou severskej školy, no na svoje si určite prídu aj priaznivci živelnosti veteránov ako NAPALM DEATH či TERRORIZER. Inštrumentálne kvalitne zvládnutý masaker s poslucháčsky príťažlivými aranžmánmi prechádzajúcimi zo zdrvujúcich sypačiek plynulo do stredného tempa a punkom nasiaknutých pasáží bol korunovaný výkonom frontmana Puttiho. Ten zo seba vydal na priestore dvoch metroch štvorcových snáď trikrát toľko energie ako Barney Greenway na veľkom pódiu tohtoročného Brutálu. V polovici krátkeho setu už lapal po dychu, nepomáhali ani povzbudzujúce výkriky „hobluj!“, ozývajúce sa z nadšeného publika. Napriek očividne zanedbanej kondičnej príprave pred náročným turné sa jeho práca s mikrofónom nedá hodnotiť inak, ako vyslovene pozitívne. UPRISE do nás naprali zásobník vlastných skladieb v závere ozdobený, ak ma uši neklamali, coverom „United Forces“ od S.O.D., pochvalu si zaslúžia aj za perfektné tričká, špeciálne vyrobené pri príležitosti šnúry s rešpektovanými švédskymi kolegami. Som hrdým majiteľom jedného z nich!
Duševne vyrovnaný jedinec vraj dokáže intenzívne prežívať radosť z konkrétnej udalosti maximálne po dobu deväťdesiatich minút. GADGET sú kvalitní psychológovia, túto hranicu prekročili v rámci celého dvojkoncertu maximálne o štvrťhodinku. Možno aj preto som si ten večer tak vychutnal – jednoducho skončil v pravú chvíľu. Keď sa švédske hviezdy vychyteného extrémneho labelu Relapse Records chystali na svoj set, stál som v priestore pred pódiom úplne sám. Bolo zážitkom sledovať precíznosť šéfa kapely, bicmena Williama Blackmona pri zvučení napohľad jednoduchej zostavy bicích, ktorá vďaka dominancii veľkých činelov pripomínala sadu Awaya z VOIVOD. Spevák Emil Englund (nielen menom, ale i výzorom najšvédskejší zo Švédov - švédskejší ako všetky mäsové guľky, ktoré som kedy zjedol v obchodnom dome IKEA) zvolal „Slovakia, we´re about to begin“, tridsať divákov pricupitalo a repete minuloročného Brutal Assaultu, tentokrát v komornejšej, priam obývačkovej atmosfére, sa mohlo začať. Nebudem to tajiť, v priebehu takmer celého koncertu som čumel na Blackmona. Čo ten chlap (spôsobne, vystreto sediaci a s úsmevom na tvári) stváral za bicími, bolo niečo nevídané, neslýchané. Rýchlosť, drive, presný a tvrdý úder - dobrý bubeník je v tomto hudobnom štýle trištvrtina kapely, priaznivci ROTTEN SOUND vedia, o čom hovorím. V prípade GADGET to platí taktiež viac ako stopercentne. Ak si k tomu pripočítate vynikajúci zvuk (ten nechýbal ani chalanom z UPRISE), máte postarané o zážitok, ktorý si pochvaľovali aj melodickému metalu holdujúci návštevníci nitrianskeho koncertu. Kým UPRISE potešili pestrejším, pocitovo farebnejším hudobným výrazom, GADGET pôsobili profesionálnejšie, zomknutejšie, tvrdšie – šliapali ako dobre namazaný stroj. Predstavili aktuálny album „The Funeral March“, prevetrali celú diskografiu a nezabudli ani na najstaršie kúsky zo svojich začiatkov. Trikrát museli pridávať, kým ich fanúšikovia konečne pustili z pódia.
Áno, grindcore stále žije, prekoná aj tragický koniec slávnych NASUM - tí blázni z proto-grindovej kapely CRETIN mali v rozhovore o stave scény pre nemecký Rock Hard pravdu. A v mnohom za to vďačí práve takým skvelým bandám, akou je aj GADGET. Už túto sobotu hrajú GADGET a UPRISE v Prahe. Nenechajte si ujsť tento výnimočný zážitok!
Fotografie: Tomáš Rašo, www.incipitum.sk
Komplexní metalová skládanka, kde si podává ruce agresivní death metal s dusavými djent výpady, ale i melodickými a klidnějšími pasážemi. Přes veškerou agresivitu to má i zvláštní ladnost. První dojem slušný.
Desítka v rychlém kvapíku pádících válů nenechává nikoho na pochybách o čem že to tady bude. Španěle svůj tradiční hejvík hrají natolik tradičním způsobem, že tradičněji už to nejde. Skladby šlapou, refrény trefují cíl, jen do těch legín už se nenacpu.
Death metal, který by se formálně mohl zdát až příliš tradiční, aby se hodnotil nějakými superlativy, přesto se partě z Rochesteru daří v mantinelech klasických stylových klišé budovat skladby, které neuvěřitelně šlapou, mají drive a jakousi "duši".
Poměrně rozporuplná nahrávka. Na jednu stranu slyším spoustu zajímavých technicko-disonantních motivů ve stylu GORGUTS, na stranu druhou mi chybí větší tlak a mnohem hrubější pokožka. Přiznám se, že rovněž nemám kdovíjakou radost ze slabšího vokálu.
Doom a housle, to už tady bylo. Ale doom, dudy, mandolína a citera? Švédi chytře spojují houpavé metalové riffy s folkem, středověkými tradicionály a instrumentací. Hudba je to duchovní i zemitá, smutná i povznášející. Uvidíme, jak ustojí zkoušku časem.
Atmosféra by se na nahrávkách těchto Francouzů dala krájet. Jsou v tom emoce, pestrá škála spíše melancholických nálad a těžké kytarové riffy. Album opět s jistotou plující v mezinárodních vodách vymezených doom metalem, gotickým rockem a sludge metalem.
Belgické trio si na debutovém EP celkem okatě bere za vzor Američany TOOL, ale kompenzují to výrazným ženským vokálem. "The Paranoia, Hysteria" je třeba brát jako rozjezdovou položku. Uvidíme, kam to skupina nasměruje příště, potenciál tu cítím.