PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Chodiť do metropoly našich južných susedov za dobrými koncertami je už takpovediac údelom slovenských hudobných fanúšikov. Väčšina hviezd svetového hudobného neba našu domovinu obchádza, takže nám nezostáva nič iné, ako chodiť do zahraničia. Budapešť je hneď za rohom, ale že sa tam vyberiem na koncert maďarskej kapely, to by mi ešte nedávno veru nenapadlo.
Kultiplex je kultúrna ustanovizeň, ktorá má svoje priestory skoro v samom srdci hlavného mesta Maďarskej republiky. V súvislosti s budovou tohto klubu sa nedá hovoriť o nejakej naleštenosti, skôr ide o akési undergroundové dúpä. Neprišiel som však kvôli super klubu, ale na koncert výbornej kapely. Nuž a tou WENDIGO bezosporu je.
Ako prvá mala vystúpiť na pódium kapela SCARY GUYZ, ktorá bola na plagáte avizovaná ako METALLICA TRIBUTE. No žiadnu skladbu od tejto kapely som nezačul. Čo som zachytil, boli speedmetalové covery. Nakoniec vysvitlo, že avizovaná predkapela sa kvôli chorobe nemohla dostaviť, nahradili ich DEMONLORD. Tí vraj hrajú väčšinou vlastný materiál. Páčila sa mi na nich schopnosť zahrať tieto veci naozaj veľmi dobre. Hudobná vyspelosť muzikantov bola v prípade coverov snáď lepšia ako u samotných autorov skladieb. Speed metal však veľmi nemusím, takže som radšej venoval čas príjemnej spoločnosti na chodbe kultiplexu, kde som sa utiahol do azylu pred zvukovou anihiláciou. Výkon PA systému bol nastavený tuším na 150%. Márne som dúfal, že sa to pri ďalšej bande zmení.
Neviem, či „prehuliť“ koncert cez únosnú mieru patrí k súčasným svetovým trendom, no tento fakt je v poslednej dobe akýsi frekventovanejší. Nedám si však len tak pokaziť zážitok z koncertu (veď som nejaký metalista, nie?), niečo už vydržím! Aj v tomto hluku dokázali WENDIGO nazvučiť všetky nástroje tak, aby ich bolo počuť a to čo bolo počuť, stálo naozaj za to... Pätica muzikantov vyšla na pódium a bez veľkých ceremónii sa pustili do hrania. Krátke intro prešlo hneď v progresívno-melodickú nakladačku „Broken“ a o niečo pokojnejšiu „Disconnected“. Keďže viem po maďarsky len nadávať, žiadne podstatné informácie z úst frontmana som sa nedozvedel, a to aj napriek tomu, že hovoril dosť (zjavne málo hrešil...). Nevadí, prišiel som kvôli hudbe a tú WENDIGO produkovali s ľahkosťou, radosťou a precíznosťou. Po tretej skladbe ma čakal doslova šok. Už po prvých tónoch som vedel, že toto predsa nie je ich skladba, poznám to... hodnú chvíľku mi trvalo, kým som spoznal riadne prekopaný kúsok z dielne americkej divy Madonny. Chlapi siahli po skladbe „Frozen“, ktorá sa nachádza na albume „Ray Of Light“. Výborná vec, ktorá potešila a ešte viac rozhýbala publikum. V „Rain Maker“ vypomáhal svojím chrochtákom Miki z kapely WACKOR, po tomto „daždivom“ songu nastala menšia prestavba pódia a konečne sa ubralo aj na hlasitosti, prišlo totiž na unplugged. Prvú „Unity“ som počul po prvýkrát, táto skladba vznikla spoluprácou speváka WENDIGO a Daniela Gildenlöwa z PAIN OF SALVATION. Aj napriek hudobnému upokojeniu pod pódiom k žiadnemu kľudu nedošlo, pätica muzikantov si vie udržať pozornosť a záujem publika, veď v ich prípade sa aj je na čo pozerať. Vynikajúce hudobnícke výkony skombinované so skladateľskými a aranžérskymi sa tak často nevidia. Túto kapelu som videl už potretíkrát a vždy som bol prekvapený, ako dokážu hrať, baviť sa na pódiu a strhnúť publikum. Všetky tri veci robia s ľahkosťou, akoby len tak mimochodom. Pocta americkým Indiánom „Sangre De Dios“ plynulo prešla z unplugged verzie do plugged, aj keď kapela mala na maličkom pódiu Kultiplexu čo robiť, aby sa pri presune na svoje miesta a pri výmene hudobných nástrojov nezosypala na zem. Našťastie sa nič také nestalo a mohlo sa pokračovať. V „Two As One“ bolo najlepšie počuť, ako je presolený zvuk, aj napriek snahe hosťujúceho flautistu (Gabor Egervari/AFTER CRYING), bolo z flauty počuť len tie najvyššie tóny - dokonale sa utápala v okolitom hluku. Miestami to v týchto partoch s flautou bolo doslova o uši. Škoda. Po ďalších dvoch kúskoch z debutového albumu nasledoval song „Bloodline“ z dielne SLAYER. Ten rozhýbal aj posledných postávajúcich fanúšikov. Nastala chvíľka oddychu a klasické vyvolávanie kapely späť na pódium. Nedali sa dlho prehovárať a do kotla prihodili ešte dva polienka v podobe coveru od PANTHERY a jednej svojej skladby. Strhujúci záver dal bodku za skvelým vystúpením výbornej modernej progresívno-metalovej bandy.
1. Intro+Broken
2. Disconnected
3. Ricochet
4. Frozen (Madonna cover)
5. Rain Maker
6. Unity (Unplugged)
7. Sangre De Dios (Unplugged)
8. Two As One (featuring Gabor Egervari - flautista AFTER CRYING)
9. Butterfly
10. Prophets Of Emptiness
11. Bloodline (SLAYER cover)
12. I´m Broken (PANTERA cover)
13. Let It Out
Fotografie: sopronirocks.hu
MInule jsem zase kecal. Tohle je totiž další dokonalá deska tohoto úžasného tělesa. Radost tohle poslouchat. Už zas.
Trochu prog rock/metalová exhibice. Toho tydlikání a hračičkování je místy opravdu hodně. Ale tito Švédové umí i příjemné melodie a přirozeně plynoucí pasáže, takže jim to předvádění odpustím. Ostatně, když na to mají, tak proč se trochu nepředvést, že?
Žijeme ve zlatých časech českého thrash metalu! Takové období hojnosti prostě nepamatujeme. Kapely na nás chrlí v horším případě dobré, v tom lepším (i v tomto) desky výborné a my si čvachtáme jako ten pověstný manža. Více v recenzi, teď si třepu palicí.
Švédské duo se na svém dalším albu ještě více vzdálilo postrockovým kořenům a dá se tedy tvrdit, že jejich hudba odplavala do specifické formy indie rocku, který se opírá o robustní kostru shoegaze. Opět slušné album.
Další švédský power metal, kterému vlastně nelze nic vytknout. Dobří zkušení muzikanti, kvalitní produkce a chytlavé melodie. Komponování dle osvědčeného mustru, přesto to dokáže zabavit. Dám tomu ještě pár poslechů a poté zapomenu, že to kdy existovalo.
Nepřístupná a temná blackmetalová deska, která spolu s disonantní nervozitou nabízí i death/doomové nálady. Dostat se tomu pod kůži není snadné, ale odměnou je lavina emocí. Střídmá stopáž navíc ukončí ta "muka" dříve, než by to člověku urvalo hlavu.
Sofistikovaně maluje, točí vtipné filmy, v MORTAL CABINET zanechal výraznou stopu, ze Slavíka ho vyhodili, páč jeho světem je hardcore rap. A je z Rumburku, což leccos vysvětluje! Když šel pro talent, Marty si nabral hrstě. Zase ho ukázal, zpíčenec jeden.