Môj prvý stret s mladoboleslavskými RETURN TO INNOCENCE sa udial niekedy pred ôsmimi rokmi na koncerte niekde na ďalekom východe Slovenska. Objasniť matné spomienky a umlčať moje kritické ja mala práve táto novinka. Žiaľ len jeden z týchto cieľov sa podarilo vyplniť, a asi už tušíte ktorý... alebo nie?

Asi len pre málo čitateľov bude novinkou, ak prezradím, že RETURN TO INNOCENCE produkujú ostrejšiu melodickú odnož doomu s výraznými klávesami a v súčasnosti len s občasným skrášlením violončelom. „Sal Lunae“ je postavený na základných pilieroch dominantného deathového rytmického a gitarového podkladu so zastúpením všadeprítomných kláves. To prekvapí v úvodnom kúsku „Streams“ vcelku pôsobivým nárezom, aj keď vytvoreným v najklasickejších intenciách smrtiaceho žánru. Neskôr preváži príklon k výraznej melodike a využitiu zľahčujúcich prvkov melodických spevov a klávesových vyhrávok, čo vlastne tvorí charakter albumu. Aj napriek tomu, že z tohto tradičného metalového konceptu sa určite podarilo mnohým vyťažiť dosť, materiál „Sal Lunae“ skončil niekde na polceste, alebo ešte kúsok skôr. Nemôžem povedať, že skladbám chýba snaha o nápad alebo výraz. Ten tam rozhodne je, no často naráža na vlnu schématizmu a obohraných postupov. Teda tam, kde sa snažia RETURN TO INNOCENCE o nejaký ten progres a skomplikovanie inak často prehľadných štruktúr, im to celkom vychádza. Tieto momenty prichádzajú vo chvíľach oprostených hlavne od naivnej melodiky kreovanej klávesami, alebo až príliš hymnickými duetovými refrénmi. Tieto duety sú okrem iného dost nevýrazné a príliš vzadu na to aby upútali a vtiahli poslucháča do deja.

Tak vlastne na mňa pôsobí celý album – prevažne nevýrazne. Problematickým sa ukazuje aj huhňavý zvuk nahrávky, v ktorom je hutnosť gitár prestrelená a zvyšok často padá do úzadia. Už spomínaná obohranosť a sklz k žánrovým klišé prebíja miestami podarenú snahu o vytvorenie nejakej tej atmosféry. Ako príklad by som uviedol prevarené „Ashes to ashes, dust to dust“, ktorý nájdeme v inak vcelku podarenej hitovke „Just Moment“ (prezentovanej aj klipom). Na to sa pýtam – KOMU? Nebyť toho, mohlo by to byť lepšie; a tak by som mohol pokračovať...

Potenciál tu teda je a recenziu zakončím takým klišé, že si myslím, že kapela má na viac, než zatiaľ predvádza. Do budúcnosti to snáď bude lepšie, tentokrát je to u mňa len so škrípaním zubov.