Do ešte väčšieho extrému dotiahol James Plotkin svoj ďalší projekt začínajúci na „kh“, KHLYST. V spolupráci s Runhild Gammelsæter sa pohybuje na oboch póloch svojej širokej hudobnej produkcie. V improvizovaných pasážach „Chaos Is My Name“ nájdete kakofonickú smršť korunovanú Runhildiným poloartikulovaným škrekom, väčšiu plochu na albume však vypĺňajú jemné ambientné zvuky s ľahkou temnou industriálnou príchuťou.

Na osem očíslovaných stôp rozdelená nahrávka sa zdá byť viac jednorazovým projektom, než albumom bežnej skupiny. KHLYST (po rusky bič, ale i člen obskúrnej ruskej sekty pretrvávajúcej od sedemnásteho storočia až do začiatku storočia dvadsiateho) disponuje unikátnym artworkom s maľbami Stephena Kasnera i multitalentovanej Runhild Gammelsæter, v civile mimochodom vedkyne. Participácia Runhild je trochu prekvapením. Po tom, ako si ako sedemnásťročná užila svojich pár minút slávy vďaka profilovému článku magazínu Spin venovanému nórskemu blackmetalu, a po tom, ako sa síce letmo, ale nezmazateľne zapísala do histórie severoamerického doommetalu pôsobením v THORR'S HAMMER, sa jej hudobná produkcia obmedzila na symbolickú účasť na „White1“ od SUNN O))). „Chaos Is My Name“ sa však nachádza ešte krok ďalej od tradičného metalu než SUNN O))), hlavne kvôli absencii akejkoľvek predvídateľnej štruktúry. Runhild škrieka, kňučí, kričí a agonicky sipí – akoby v sebabičujúcom rituáli khlystov. Erupcie nekontrolova(teľ)nej energie sú však len hrubým štetcom načrtnutými ostrovmi na filigránskej maľbe Plotkinovho hudobného mora, striedavo ambientne mäkkého a kľudného (na spôsob Plotkinovej sólo tvorby, zachytenej napríklad na koncertných kompozíciách „Kurtlanmak“ a „Damascus“), chvíľami zlovestne a temne elektronického a len decentne dofarbeného bicími Tima Wyskidu (KHANATE).

Samozrejme, „Chaos Is My Name“ uvedenou rozpoltenosťou trpí. Vklad Runhild Gammelsæter je neprepočuteľný a doske zaistil pomerne slušnú publicitu, z umeleckého hľadiska je však diskutabilný. Plotkinove party – akokoľvek aranžérsky pestré – zase pôsobia len ako preklenutie času medzi nórskymi vokálnymi gejzírmi; slušila by im väčšia plocha. „Chaos Is My Name“ je akoby (a možno zámerne) rýchlo naskicovanou syntézou Plotkinovho portfólia, orámovaného geniálnymi (no medzičasom rozpustenými) KHANATE z jednej a introvertnou „laptopovou“ elektronikou z druhej strany.

Lenže ono to akýmsi záhadným spôsobom dokopy funguje. Debut KHLYST je natoľko „divnou“ nahrávkou, že je takmer nemožné nechať ju bez povšimnutia alebo po vypočutí na jej existenciu zabudnúť. Napriek x výhradám patrí „Chaos Is My Name“ k platniam, ktorých posluch sa dá v pravom slova zmysle vychutnať, nad ktorými sa dá zamyslieť a v ktorých je aj po čase čo objavovať. Takže je vlastne všetko v poriadku.