Všetky druhy umenia majú v každej historickej dobe svojich vrcholných predstaviteľov. Nie inak je to s metalovou hudbou. JUDAS PRIEST a IRON MAIDEN na začiatku osemdesiatych rokov, neskôr METALLICA na čele veľkej thrashovej štvorky. V deväťdesiatych rokoch PANTERA a MACHINE HEAD, po nich nu metal v podaní KORN a DEFTONES. Najneskôr rok po tom, čo sme letopočet začali písať s dvojkou na začiatku, začala sa od brehov Spojených štátov odrážať a v pravidelných intervaloch celý svet zaplavovať mohutná nová vlna amerického heavy metalu. Fascinujúca zmes melodických vplyvov metalu osemdesiatych rokov, thrashových riffov, deathmetalovej zúrivosti a hardcorovej nespútanosti, okorenená riadnou dávkou zvukovej originality a emotívnej naliehavosti. NWOAHM a jej hviezdy – CHIMAIRA, SHADOWS FALL, AS I LAY DYING, LAMB OF GOD, HATEBREED, GOD FORBID, UNEARTH... a samozrejme KILLSWITCH ENGAGE. Poslední menovaní sú nie náhodou považovaní za najväčšie hviezdy celého tohto sympatického pnutia. Nikomu inému sa totiž nepodarilo namiešať ten „hc-emo-screamo-swedeath-heavymetal“ koktejl s takou lahodnou a vyváženou chuťou, ako práve pätici z mesta Westfield v štáte Massachusetts.

Celé sa to začalo v roku 1999, keď sa basgitarista Mike D´Antonio nejaký čas po rozpade svojej kapely OVERCAST stretol s dvomi študentami prestížnej Berklee College Of Music v Bostone. Boli to Adam Dutkiewicz a Joe Stroetzel, vtedy obaja činní ako gitaristi vo formácii AFTERSHOCK. Multiinštrumentalista Dutkiewicz (najčastejšie zvaný Adam D.) si v novom projekte sadol za bicie, Stroetzela posilnil gitarista z OVERCAST Peter Cortese (ktorý však neskôr dáva prednosť rodinnému životu pred muzikantským, čo sa pre kapelu a jej ďalších členov malo stať tak trochu symptomatické). Keď sa za mikrofón postavil charizmaticky rozorvaný Jesse Leach, KILLSWITCH ENGAGE (pri názve sa D´Antonio inšpiroval jednou z epizód populárneho seriálu Akty X) boli kompletní.

D´Antoniova pôvodná kapela OVERCAST pôsobila na scéne celých sedem rokov (spevák Brian Fair si práve v jej radoch brúsil hlasivky pre neskoršie slávne pôsobenie u SHADOWS FALL), pre KILLSWITCH ENGAGE preto nebol problém oprášiť staré kontakty a predstaviť sa fanúšikom a potenciálnym vydavateľom tým najefektívnejším možným spôsobom – na kvalitnom turné. Šnúra v spoločnosti IN FLAMES a SHADOWS FALL priniesla kapele vďaka neprehliadnuteľnému potenciálu a riadne agresívnej pódiovej show podpis zmluvy s ambicióznymi Ferret Records. Na začiatku roku 2000 tak KILLSWITCH ENGAGE nahrávajú svoj bezmenný debut. Explozívna zmes škandinávskeho kovu smrti v štýle AT THE GATES (nie nadarmo Dutkiewicz ešte aj dnes tvrdí, že z Európy sa dajú kradnúť tie najlepšie riffy) a emo coru po vzore legendárnych POISON THE WELL vyšperkovaná vkusnými melódiami či dnes už typickým použitím akustickej gitary (v skladbe „Irreversal“) dávala tušiť svetlé zajtrajšky. Tie začali nadobúdať jasnejšie kontúry veľmi rýchlo. Krátko po vydaní debutu chňapla po KILLSWITCH ENGAGE oveľa väčšia ryba – samotní Roadrunner Records (na jeseň 2004 vyšla práve pod touto značkou nanovo remixovaná a zmastrovaná verzia prvého albumu, obohatená o bonus v podobe dema z roku 1999).

Od októbra 2001 do februára 2002 sa v domovských Zing Studios pod producentským dohľadom Adama Dutkiewicza (v zostave už s novým bubeníkom Tomom Gomesom z AFTERSHOCK, ktorý si však iba ťukne do perkusií v pár skladbách) nahráva album „Alive Or Just Breathing“, dnes právom považovaný za súčasť zlatého fondu NWOAHM spolu s takými dielami ako „The Rise Of Brutality“ od HATEBREED, „Impossibility Of Reason“ od CHIMAIRA, „The Art Of Balance“ od SHADOWS FALL, alebo „Ashes Of The Wake“ z dielne LAMB OF GOD. Je na ňom všetko, čo robí túto kapelu takou zaujímavou. KILLSWITCH ENGAGE už na druhom albume fascinujúcim spôsobom definovali svoj vlastný štýl. V žiadnom prípade nepoľavili na agresivite, sústredili sa však na čitateľnejšie a priamočiarejšie gitarové riffy a najmä na nádherné melodické linky. V konečnom dôsledku tak v podobe monštrózneho hitu „My Last Serenade“ či ďalších peciek ako „Numbered Days“, „Fixation On The Darkness“, „Life To Lifeless“, „The Element Of One“, rovnako tak oprášenia starých náloží „Temple From Within“ a „Vide Infra“ (sú aj na prvom albume) dostávame pod hlavičkou „Alive Or Just Breathing“ metalové dielo z kategórie nesmrteľných.

Prvé úspechy v oficiálnych rebríčkoch, nadšení fanúšikovia i novinári – všetko sa zdá byť v najlepšom poriadku, no žiaľ nie z pohľadu vtedy čerstvého mladoženáča Jesseho Leacha. Odlúčenie od manželky na neho pôsobí viac ako negatívne. Depresie z množstva koncertov sa prejavujú na kvalite hlasu, prestáva si rozumieť zo zvyškom kapely. Koncert v Seattli v júni 2002 sa tak pre neho stáva labuťou piesňou. Mailom vysvetľuje spoluhráčom svoje pohnútky a lúči sa s KILLSWITCH ENGAGE. Po niekoľkotýždňovej skľučujúcej neistote prichádza viac ako dôstojná náhrada. Howard Jones, frontman kapely BLOOD HAS BEEN SHED. V radoch KILLSWITCH ENGAGE bude môcť oveľa viac využívať svoj výborný melodický vokál; jeho pôvodná formácia, nie nezaujímavá americká odpoveď na švédsky fenomén MESHUGGAH, kládla vždy dôraz najmä na brutálne polohy. Nová zostava sa predstavuje na turné v Anglicku a Holandsku spolu s 36 CRAZYFISTS a vzápätí prekoncertuje celý zvyšok roka 2002.

Začiatok roku 2003 sa nesie v znamení vydania singlu „When Darkness Falls“, prvej nahrávky s Jonesom za mikrofónom, ktorá sa objavuje na soundtracku k horroru „Freddy vs. Jason“. Ďalšia nádielka koncertov pod zástavou tradičného Ozzfestu znamená konečnú zastávku pre bubeníka Toma Gomesa, ktorý nezvládol náročný život na cestách. Promptne ho nahrádza Justin Foley, Howardov kolega z BLOOD HAS BEEN SHED, presný bicman s tvrdým úderom, ktorý pôsobil aj v kultovej jazz-metalovej bande RED TIDE. Zostava KILLSWITCH ENGAGE sa tak konečne ustáli na piatich muzikantoch, ktorí zvádajú nielen náročný životný štýl profesionálnych, nadmieru vyťažených hudobníkov, ale výborne si rozumejú aj po ľudskej stránke.

Tretí album vychádza 11. mája 2004 pod názvom „The End Of Heartache“ a v žiadnom prípade nesklame fanúšikov riadne namlsaných po jeho výnimočnom predchodcovi. V porovnaní s „Alive Or Just Breathing“ si KILLSWITCH ENGAGE dali viac záležať na produkcii – zvukovo čisté, priam vyleštené moderné dielo, ktoré však zároveň znie dostatočne brutálne. Väčší dôraz je tu kladený aj na hitový potenciál kapely. K výbornej „When Darkness Falls“ sa pridávajú ďalšie znamenité koncertné trháky ako „A Bid Farewell“, „Take This Oath“, „World Ablaze“, no najmä „Rose Of Sharyn“ a „Breathe Life“. Titulný song sa dokonca stáva hlavným singlom k filmu „Resident Evil: Apocalypse“. Rozdiel medzi speváckym výkonom Leecha (hosťuje v skladbe „Take This Oath“) a Jonesa nie je na prvé počutie až taký markantný. Obaja revú a growlujú fantastickým spôsobom, aj melodické partie zvládajú rovnako dobre. V prospech Howarda hovorí jeho ťažko opísateľný černošský feeling v melodických polohách. Ten je v tvrdej rockovej a metalovej hudbe vždy fascinujúci (fanúšikovia KING´S X, BAD BRAINS alebo LIVING COLOUR potvrdia). Komerčný úspech ide vzápätí ruka v ruke s ďalšími zaujímavými koncertnými aktivitami. Veľmi rýchlo a ľahko prekonaná hranica 250-tisíc predaných nosičov, úspešné austrálske turné po boku ANTHRAX nasledované americkou šnúrou so SLAYER a vlastnými koncertami, na ktorých im predskakujú FROM AUTUMN TO ASHES, EIGHTEEN VISIONS a 36 CRAZYFISTS.

Rok 2005 sa nesie poväčšinou v znamení zaslúženého oddychu. Až v lete sa kapela zapája do koncertných aktivít, absolvuje tiež obligátny Ozzfest. V novembri vychádza prvé DVD „(Set This) World Ablaze“. Ide o vskutku veľké kino! Jedno z najlepších metalových DVD, aké vyšli v ostatných rokoch. Veľkým zážitkom nie je len fantastický koncert z domáceho Worcestru z 25. júla 2005, na ktorom za asistencie perfektnej práce kamier v dokonale nasvietenom priestore kapela neuveriteľným spôsobom odpáli všetky podstatné skladby svojej dovtedajšej kariéry, ale aj výborný, viac ako hodinový dokument o histórii KILLSWITCH ENGAGE so zaujímavými komentármi kolegov z branže typu LAMB OF GOD, ALL THAT REMAINS, SLIPKNOT, AS I LAY DYING či SOILWORK. Povinná kúpa pre všetkých fanúšikov moderného metalu!

Rok 2006 – to bolo čakanie na novinku „As Daylight Dies“. Fanúšikov potešila skladba „This Fire Burns“ na wrestlingovej výberovke „WWE Wreckless Intent“, neskôr pobavilo vyhlásenie lídra švédskych OPETH Mikaela Akerfeldta o tom, že nechápe, ako môžu byť KILLSWITCH ENGAGE takí úspešní, keď sú škaredí a hrajú muziku, ktorá sa počúvala vo Švédsku na začiatku deväťdesiatych rokov. Tento Mickeho typický ironický výrok sa samozrejme stretol s búrlivou nevôľou tisícok priaznivcov americkej bandy, padali pochopiteľne narážky na homosexualitu švédskeho hudobníka a podobné hlúposti, ale jeho podstata je vlastne pravdivá. Úspech KILLSWITCH ENGAGE je svojím spôsobom záhadou. Ich výzor je podivuhodný (najmä ten Adamov), imidž nemajú žiadny, kradnú gitarové riffy z Európy, ale napriek tomu všetkému sa ich oplatí počúvať. Sú proste famózni!

P.S. Pokračovanie v recenzii albumu „As Daylight Dies“.