Už minulým albumom NOVEMBERS DOOM ukázali, že sa vydali na jednu z prešľapanejších ciest lesom smútku, smerujúcu k temnejším, drsnejším miestam. Každý by zrejme rád šiel do miest ešte neprebádaných, žiaľ už v úvode musím upozorniť, že tentokrát nebudeme poznávať nové, ale len objavovať staré. To ale nemusí byť nevyhnutne znamením sklamania.
Už úvodný zásek „Rain“ pomerne jednoznačne ukazuje, kde sa „Novella Reservoir“ nachádza. Začíname síce v podstate tam, kde sme na „Pale Haunt Departure“ skončili, no predsalen o kúsok ďalej. Ďalej hlavne v množstve energie a hutnosti, ktorá sa v deathových vlnách valí z reprákov. Nebyť jedného „opethovského“ (a to je jediný takýto bod na albume) „breaku“ v „Rain“, jednalo by sa temer o čistokrvný energický death metal. Táto ostrá hrana je síce hneď v nasledujúcej titulke „The Novella Reservoir“ použitím akustík jemne obrúsená, no celý materiál sa bez problémov dá označiť ako to najtvrdšie, čo sme od NOVEMBERS DOOM mali doposiaľ možnosť počuť. Hlavnými zjemňujúcimi prvkami sú len zasnené, na akustickom podklade postavené „Twilight Of Innocence“ a záverečná „Leaving This“. Inak materiál neprináša zásadné zmeny, melodické postupy a spôsob práce s náladami skladieb idú v najlepšej línii kapely. Jednotlivé tracky vlezú veľmi rýchlo do uší (tu spomeniem hitovky ako „Drown The Inland Mere“ alebo „The Voice Of Failure“), skladačka ostrých riffov s melodicky prespievanými časťami s občasnými výpadmi kláves i pomalšie ťažšie časti („They Were Left To Die“) fungujú bez chýb. Okrem toho je album na celej ploche ozdobený oproti minulosti väčším množstvom sól. Celému snaženiu takisto tradične dominuje Kuhrov zabijácky vokál, ktorý je popri všetkej svojej extrémnosti veľmi zrozumiteľný a úspešne si poradí so všetkými polohami vrátane melodického spevu. Aj v zostave sa dá všimnúť, že klávesy obsluhuje už len externý člen kapely, takže sú zastúpene v minimálnej podobe. O náboji a zaujímavosti skladieb, ktorá je podčiarknutá dotiahnutou produkciou a výborným zvukom, nemá zmysel polemizovať.
O čom má zmysel polemizovať je ale to, či toto všetko na dobrý album stačí. Podľa mňa na dobrý album rozhodne, ale nie na viac. K poctivo odvedenej a po všetkých stránkach dotiahnutej práci je predsalen v hudbe treba aj niečo špeciálne naviac. A to tu pri všetkých tých pozitívach absentuje.