Je SEPULTURA ešte SEPULTUROU alebo je to už len revivalová kapela, v ktorej zostali, akoby mimochodom, dvaja dlhoroční členovia? V kapele nie je už ani jeden Cavalera, ani jeden zo základov brazílskej legendy. V kontexte sobotňajšieho koncertu tieto otázky a dohady nemusia byť relevantné, ale nevdojak sa fanúšikom kapely môžu vybaviť. Takže premiérovo v Čechách: SEPULTURA v zostave Andreas Kisser, Derrick Green, Paulo Jr. a nová akvizícia, bubeník Jean Dolabella.

Rock Café hlásilo už niekoľko dní pred koncertom, že je beznádejne vypredané. Pred klubom sa potĺkali zúfalci s tabuľkami „Koupím lístek“, avšak bez väčšej šance na úspech. Vnútri sa zatiaľ pomaličky schyľovalo k juhafrickej búrke v podobe vystúpenia FOREVER WILL BURN. Kapela vydala na sklonku minulého roku svoje rovnomenné, debutové album, ktoré pražskému publiku na ploche tridsiatich minút predstavila. Nejedná sa o žiaden zázrak. FOREVER WILL BURN hrajú typický metalcore so všetkými atribútmi, ktoré k nemu patria. Nielen tvorbou, ale aj koncertným prejavom sa radia do dlhého zástupu kapiel podobného razenia. Odhliadnuc od štýlového klišé splnili FOREVER WILL BURN úlohu prvej predkapely vcelku dobre. Podarilo sa im rozpohybovať a zahriať publikum, za čo im iste boli vďační najmä chlapci z BETZEFER. Tí predviedli bez akejkoľvek diskusie strhujúcu show. Ich vystúpenie bolo samozrejme postavené na skladbách z ich zatiaľ jediného albumu „Down Low“. Ten vyšiel pred dvomi rokmi u Roadrunner Records. Vražedná kombinácia groovecoreových riffov a precíznej rytmiky spôsobila v publiku poriadne peklo. Spevák Avital Tamir vyzerá ako barokný diablik a tak nejako sa aj počas koncertu prejavoval. Na tvári mu neustále pohrávalo niečo medzi úsmevom a úškrnom. Publikum hecoval posunkami a gestami. Kapelu zase viedol úplne suverénne a s obrovským prehľadom. V skladbe „Doomsday“ si od fanúšikov vyžiadal podporu v refréne. Bez váhania sa mu dostalo zborového spevu zaplneného Rock Café. Predstavenie BETZEFER v podstate nemalo slabšieho miesta. Jediné, čo by sa dalo s trochou nadsadenia kritizovať bolo spevákovo (vzhľadom k jeho telesnej konštrukcii príliš tesné) tričko. Na spôsobe prevedenia skladieb a nasadení však nebolo v sobotu večer BETZEFER, čo vytknúť. Izraelská škola má, zdá sa, pevné základy. Skvelý zážitok. Na hviezdu večera sa ale zatiaľ len čakalo. Našťastie nie príliš dlho.

Keď sa z reproduktorov ozvalo intro aktuálneho albumu „Dante XXI“, začal dav frenetickým krikom vzývať svoje idoly. Každému, kto nové CD pozná, bolo jasné že nemôže nasledovať iná skladba ako „Dark Wood Of Error“. V tesnom závese nasledovala strhujúca „Refuse/Resist“ zo zlatého, alebo presnejšie, platinového obdobia kapely. Vystúpenie ale patrilo novým veciam. Celkovo ich z „Dante XXI“ zaznelo šesť. Lenže žiadna zo skladieb z obdobia Derricka Greena sa nemôže odozvou fanúšikov rovnať so staršími pesničkami. Nie je to samozrejme nič prekvapujúce, len sa natíska otázka, kam SEPULTURA smeruje. Nie, že by odohrali zlý koncert. To v žiadnom prípade. Predstavenie to bolo skvelé a nový bubeník šliapal na 150%. Len tam už nie je ten pocit, že je to tá pravá a autentická SEPULTURA. Do nejednej hlavy sa možno potichučky vkradla myšlienka, či BETZEFER náhodou hviezdu večera netromfli. Takéto úvahy by nemuseli byť až tak ďaleko od pravdy. Pokiaľ sa BETZEFER dokážu posunúť ďalším albumom kvalitatívne ešte vyššie, možno bude SEPULTURA o pár rokov predskakovať im... Samozrejme za predpokladu, že sa na pódiá nevráti v pôvodnej zostave s bratmi Cavalerovcami.

Playlist (SEPULTURA): Dark Wood Of Error, Refuse/Resist, Convicted In Life, False, Slave New World, Dead Embryonic Cells, Ostia, Crown And Mitter, Desperate Cry, Boycott, Activist, Buried Words, Bullet The Blue Sky, Troops Of Doom, Beneath The Remains, Territory, Arise, Corrupted, Orgasmatron, Come Back Alive, Roots Bloody Roots