Nahrávať koncertné záznamy v Južnej Amerike je jednoducho stávka na istotu. Klenoty ako "RUSH In Rio" alebo "Rock In Rio" od IRON MAIDEN sú iba špičkou ľadovca dokazujúcou, v ktorej časti sveta žijú najšialenejší fanúšikovia akéhokoľvek hudobného zoskupenia. Ak ste videli DVD od nemeckých starčekov GRAVE DIGGER, určite vás neprekvapí šialenstvo sprevádzajúce prechod MEGADETH z letiska na hotel - jedna z prvých sekvencií podareného filmového dokumentu "That One Night Live In Buenos Aires". V Brazílii či Argentíne je podľa všetkého "beatlesovsky slávny" úplne každý.

Dave Mustaine plánoval so svojou kapelou koncertný záznam z Argentíny už v roku 2001. Jeho plány vtedy prekazil nešťastný 11. september. Výsledkom bol v Amerike nasnímaný, nemastný-neslaný živák "Rude Awakening". Takmer presne o štyri roky neskôr prichádza náprava. S vymenenými troma štvrtinami kapely, ale v zásade vydarená. Zásluhu na tom má z veľkej časti fantastické publikum na natrieskanom štadióne Obras Sanitarias. Hromadné spievanie každého jedného slova, každej jednej melodickej linky, neustále skákanie, skandovanie a hecovanie - jednoducho splnený sen každého muzikanta, rovnako tak diváka sledujúceho DVD.

Michael Sarna je šikovný režisér, vyznávajúci dynamicky odsýpajúci dej. V priebehu pár sekúnd prestrihne zábery od rockových hviezd nastupujúcich do luxusných čiernych vozidiel cez spomínanú letiskovo-hotelovú scénu a mierne kŕčovité intermezzo, pri ktorom Mustaine s Glenom Droverom sedia na tráve spolu s fanúšikmi a spievajú si táborákovým štýlom "In My Darkest Hour", až k búriacemu kotlu štadióna dychtivo hltajúcemu prvé tóny úvodnej "Blackmail The Universe". Koncert má naozaj príjemný spád - "Set The World Afire" a "Wake Up Dead" sú nádychom pred prvým vrcholom večera, pohľadom na skáčuce stovky ľudí vyšperkovanú "In My Darkest Hour". Jeden z momentov, ktoré dokonale strhnú do diania aj našinca sediaceho doma pri telke, jeden z hlavných dôvodov, pre ktoré sa oplatí robiť koncertné DVD. Škoda následného záberu, ktorý nás opäť vráti na trávnik pred hotel k akustickej verzii "She Wolf" (to isté sa neskôr opakuje aj pri "Trust" a "Holy Wars"). Naozaj netuším, čo tým chcel režisér povedať. "Ozajstná" koncertná podoba "She Wolf" je o pár sekúnd úplne iná kávička - nie náhodou, veď je to jeden z najlepších kúskov z výbornej dosky "Cryptic Writings". To potvrdzuje v priebehu koncertu aj už spomínaná "Trust", ku ktorej si Dave elegantne pripravil španielsku verziu refrénu.

Zastávka s názvom "Youthanasia", pre mnohých fanúšikov najpríjemnejšie a najhodnotnejšie momenty kariéry MEGADETH, je tu zvečnená v dvoch podobách - energickej "Reckoning Day" a baladickej "A Tout Le Monde". Fanúšikmi zborovo odspievaný refrén tej druhej sa opäť zaručene postará o vaše zimomriavky. Prekvapujúco spoľahlivo fungujú aj nové veci typu "Something That I´m Not" či "Kick The Chair". Rovnako prekvapujúco však nezaberá rocková „I´ll Be There“ z (umelecky, nie komerčne) vydareného experimentálneho albumu „Risk“. Ďalšia balada "Coming Home" s Mustainovou textovou poklonou fanúšikom (I´m coming home to Argentina) je povestným tichom pred poslednou, absolútne zdrvujúcou búrkou večera. Jeden z najväčších gitarových riffov v dejinách metalovej hudby si argentínski fans prispôsobili ku skandovaniu "Megadeth, Megadeth" - hymna "Symphony Of Destruction" tak dostáva oveľa emotívnejší rozmer. Výbuchy posledných dvoch obrovských náloží "Peace Sells" a "Holy Wars" sú už iba krásnou bodkou za pamätnou nocou v Buenos Aires 9. októbra 2005.

Fanúšikovi, ktorý si pamätá koncert z bratislavských Pasienkov spred štrnástich rokov (fantastickí MEGADETH predskakujúci prekvapujúco menej fantastickým METALLICA) však napriek tomuto všetkému môže byť tak trochu smutno, že sa "That One Night Live In Buenos Aires" nekonala popri božskom Mustainovi (jeho spev a výzor čoraz viac pripomína kňučanie starnúceho, no stále nesmierne charizmatického leva) v zostave s Ellefsonom, Menzom a Friedmanom. Nič proti súčasnej, perfektne našliapnutej sprievodnej bande, bratia Droverovci a Jimmy McDonough sú však iba kvalitnými robotníkmi, poslušnými "nosičmi vody". O kúzle osobnosti sa v ich prípade v porovnaní so slávnymi predchodcami nedá hovoriť ani náhodou.