KISSIN' DYNAMITE - Back With A Bang
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Dimebag Darrell je mŕtvy a spolu s ním aj PANTERA. MACHINE HEAD sa na posledných albumoch tragicky opakujú a SEPULTURA už dávno nie je tím, čím bola za čias Maxa Cavaleru. Zopár nasledovníkov týchto kapiel síce nahralo slušné albumy, ale skutočný nástupca hudby postavenej na ťažkých gitarových riffov s groovovým feelingom a živočíšnej výbušnosti buď neprišiel, alebo sa stratil v záplave metal-coreových mien. Spasiteľ tak prichádza zo zeme zasľúbenej. Izraelská škola menom BETZEFER.
Debutový album BETZEFER vyšiel pred dvoma rokmi u kolosu Roadrunner Records. Na Metalopolis sice zostal „Down Low“ bez recenzie, ale pri príležitosti ich pražského koncertu nastala ideálna možnosť túto chybu napraviť. Kapela okolo charizmatického speváka Avitala Tamira otvára album skladbou „Early Grave“ - zbesilou zmesou trashovej nahnevanosti, rýchlosti a prekvapivej rock’n’rollovej ľahkosti. Pieseň naberá na obrátkach paradoxne práve v momentoch, keď kapela zvoľní a pustí sa do ťažkotonážneho stredného tempa. Toto je rovina, ktorá kapele očividne sedí najviac a potvrdzuje to aj na zvyšku nahrávky. V titulnej, takmer motörheadovskej „Down Low“ sa ukazuje nielen inštrumentálna vyspelosť a zohranosť BETZEFER, ale aj Tamirov pestrý hlasový prejav. Ten dokáže pripomenúť hneď niekoľko vokalistov štýlovo príbuzných kapiel. V tomto prípade je to kompliment a nie podozrenie z plagiátorstva. Tamir vo svojom registri spája s nadhľadom a so skvelým technickým prevedením to najlepšie, čo hudobným fanúšikom ponúkajú Philip Anselmo, Rob Flynn, Max Cavalera alebo Corey Taylor. A nie je to len štúdiová bublina ako v prípade Burtona C. Bella. Avital Tamir svoj nástroj ovláda na výbornú aj v živom prevedení.
Hutný bluesový motív je ústrednou témou štvorky „Under“. Úvodný gitarový riff efektne kopírujú údery kopákov, aby skladba postupne prešla do pomalého, ale o to našliapanejšieho refrénu. „Under“ je nepochybne vec určená na besnenie pod pódiom. Podobný formát ale dostali viaceré skladby na „Down Low“. Nakoniec BETZEFER sú hlavne o ťažkých, rozsekaných gitarových riffoch v strednom a pomalšom tempe a precíznej rytmike. Z tejto škatuľky sa čiastočne vymyká záverečná „Black Inside“. Gitary sa nesú v ťažkom valivom groove a skladba dostáva pomalým tempom a melodickým refrénom takmer baladický rozmer.
V hudbe Izraelčanov sa dá nájsť pomerne veľa priamych vplyvov a dalo by sa vymenovať niekoľko kapiel, ktoré sa podpísali pod celkový výsledok albumu. V žiadnom prípade sa ale nejedná o negatívum. BETZFER si dokázali nájsť vlastnú cestičku, ktorá je zatiaľ síce úzka, ale je len a len na nich, aby si na ďalšej platni okolo seba urobili viac priestoru a ešte lepšie definovali vlastnú tvorbu. Debut „Down Low“ je vynikajúci a dvadsaťpercentná rezerva je mienená ako vklad veľkých nádejí do nasledovníka.
Fuckin‘ Rock’n’Roll!!!
8 / 10
Avital Tamir
- zpěv
Matan Cohen
- kytara
Rotem Inbar
- basa
Roey Berman
- bicí
1. Early Grave
2. Down Low
3. Fuckin’ Rock ‘N Roll
4. Under
5. Running Against
6. Brix
7. Mark
8. Split
9. 6’s & 7’s
10. Black Inside
Freedom To The Slave Makers (2011)
Down Low (2005)
New Hate (EP) (2003)
Some Tits, But No Bush (EP) (2001)
Pitz Aachabar (EP) (2000)
Vydáno: 2005
Vydavatel: Roadrunner Records
Stopáž: 37:30
Produkce: Kris Belaen & BETZEFER
-bez slovního hodnocení-
Táto kapela má u mňa tú smolu, že vždy, keď si ich pustím, dostanem chuť na PINK CREAM 69. A vždy si pustím PINK CREAM 69. Ozaj, prečo nie je na Spotify môj najobľúbenejší album od nich - Sonic Dynamite?
Zatím jen taková ochutnávka z připravovaného alba, které vyjde na konci srpna, plus dva znovu nahrané starší kousky. Ale Kanaďané svým vzletným prog metalem, odkazujícím i na to nejlepší od OPETH, dávají tušit, že se vrací ve slušné formě. Těším se.
"Ty Maďaři s tou trubkou" stále žijí a razí ten svůj atmo BM, tentokráte se střídavými úspěchy. Je to jako když při stěhování odsunete gauč, objevíte za ním zapadlé CD (nebo spíš MC?) a stisknete "play". Nové album s třicet let starou duší. Nostalgické.
Stále jsem spíše skeptický k těmto přehrávkám letitých klasik, ale je potřeba uznat, že alespoň z technického hlediska dostala legendární nahrávka osvěžující vitamínovou injekci. Otázkou ale zůstává, zda-li by nakonec nestačil slušný studiový remastering.
Před vydáním nového materiálu si připomínám album z roku 2022 a je to poslech, který mi v uších krásně dozrál. Mix postpunku, darkwave se špetkou black metalu často dává vzpomenout na ULVER v době jejich transformace.
V tom horkém spálenopoříčském sobotním odpoledni to byla láska na první poslech. A i na ty další se ukazuje, že "Vítejte v pekle" je úžasným black´n ´rollovým konglomerátem pod vlivem MOTÖRHEAD a MASTER´S HAMMER. Více takové čerstvé krve na naši scénu!
S výnimkou niekoľkých motívov a vokálu sa jedná o exkurziu v doméne kompozičnej bezradnosti a slabom zvuku. Ťažko uchopiteľný prekombinovaný a vo svojej podstate plochý materiál znie nefunkčne a zastaralo podobne ako jeho dvaja predchodcovia.