OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Rádio_FM môže mať síce ešte veľmi ďaleko ku svojim zahraničným vzorom, isté je, že aspoň na poli slovenskej hudby robí zo všetkých médií absolútne najviac (a to nielen preto, že ostatné médiá nerobia vôbec nič). Je skvelé mesiac počúvať fantastickú skladbu a potom sa s úžasom dozvedieť, že ide o Slovákov (mne sa to zatiaľ stalo s kapelami DIEGO, PUDING PANI ELVISOVEJ a FOOLCUT). No a potom tu je ešte PARA. Tá si nemôže sťažovať na to, že by ju ostatné médiá až tak ignorovali a slovenčinu si zatiaľ so zahraničnou produkciou asi nezmýlite, napriek tomu vopred nasadené singlovky „Ako najlepšie viem“ a „Abstinent“ velili na zmenu šedého káčatka síce príjemne hopsavej a nenásilne chytľavej, no ukrutne typicky (malo)slovenskej produkcie na čosi, čo sa nemusí hanbiť, pokiaľ to pustíte za akoukoľvek špičkovou zahraničnou indie-gitarovkou. Rovnomenný album preto oprávnene vzbudzuje veľké očakávania...
...ktoré bohužiaľ zatiaľ napĺňa len z malej časti. Album, ktorý má len čosi vyše polhodinky už bohužiaľ nejde viac skresať, aby na ňom zostali len naozaj silné veci. Tých sa tu nachádza dostatok na to, aby ste jeho kúpu ľutovať nemuseli (najmä ak ten zbytok svojou nekonfliktnosťou a pohodou vlastne vôbec nemusí prekážať), no zrejme stále málo na to, aby ukojili poslucháča nabudeného spomínanými dvoma singlami. Necítim sa byť povolaný na to, aby som tu o PARE fabuloval hypotézy, pretože z jej novinky je cítiť, že viac ako o výsledok v ňom ide o zachytenie priebehu, a to je pri plejáde zaujímavých hosťov aj celkom sympatické (dojem umocní najmä video stopa s veľmi jednoduchým „dokumentom“ z nahrávania). Pri počúvaní albumu som sa však párkrát pristihol pri uvažovaní, ako málo stačilo k čomusi, aspoň na slovenské pomery výnimočnému. Jediný výsledok, na aký som prišiel, bolo imaginárne EP so skladbami „Otec 2“, „Abstinent“, „Ako najlepšie viem“ a „O mne a o tebe“. Posledná menovaná je navyše fenomén sám o sebe. Znie, ako keby vám ktosi medzičasom v playeri vymenil CD, čo je skôr ako urážka zbytku materiálu extrémnym komplimentom menovanej skladby.
Producent Marek Rakovický je podľa mňa (pri všetkej úcte k jeho metalovým a hardcore začiatkom v TESTIMONY) vo svojej súčasnej kapele LAVAGANCE zatiaľ mierne preceňovaný, no ako štúdiový režisér sa pravidelne osvedčuje. PARA nie je výnimkou a hoci si za svoju produkciu z veľkej časti môže kapela sama, pravdepodobne práve Rakovický môže za väčšinu toho „novšieho“ a „lepšieho“, čo na albume nájdete.
Slovenské (ozajstné) kapely sa zatiaľ dajú rozdeliť na dve skupiny. Tie, ktoré sa o niečo všemožne snažia a v konečnom dôsledku padajú na hubu, a tie, ktorým vlastne z rôznych dôvodov nejde o nič a ich albumy tak bohužiaľ znejú. PARA patrí do druhej kategórie, s dodatkom, že novinka je ich doteraz suverénne najlepší album a jeden z najlepších slovenských albumov poslednej doby. Neviem, či práve k nim upínať oči s nádejou, že budú prvými, ktorí spriavia naozaj prelomové dielo v novodobej histórii slovenskej hudby. Asi snáď ani nie, hoci pravidelne ukazujú (a opäť myslím na záverečnú „O mne a o tebe“), že sú z tých, ktorí k tomu majú relatívne najbližšie. Na Slovensku však pravdepodobne bude musieť vzniknúť úplne nová mladá skupina, ktorá si nevyberie ani jednu z ciest z úvodu odstavca, namiesto toho úplne prirodzene a nezámerne nejakým bližšie nedefinovaným spôsobom posunie latku a zborí absolútne nepodložený mýtus o tom, ako slovenské kapely (kľudne aj slovensky spievajúce) v zahraničí nemajú žiadnu šancu.
Suverénne najlepší album PARY, pri ktorom však bohužiaľ na typické nešváry slovenskej hudby nezabudnete.
7 / 10
Lasky
- spev
Kubo
- gitara
Medveď
- gitara
Matúš
- basa
Danko
- bicie
Sado
- perkusie
+ hostia:
Bet-Maj Sepja
- spev (11)
Jana Kirschner
- spev (3)
Zdenka Predná
- spev (6)
Petra Polnišová
- spev (2)
Barbara Mišíková
- spev (2)
Martin Wittgruber
- klávesy
Opak
- rap (2)
Moe
- rap (2)
Andrej Jobus
- píšťalka, drumbľa (10)
Branuško Jobus
- spev (10)
Michal Kaščák
- spev (10)
Tomáš Sloboda
- spev (10)
Ďuďo
- spev (2)
Puding Pani Elvisovej
- klávesy (2, 5)
Jozef Chorvát
- trombón
Samuel Šimek
- trúbka
Hadík
- bicie (4), perkusie (1)
Marek Rakovický
- vokál (6), harmonika (9)
1. Otec 2
2. Abstinent
3. Ako veľmi
4. Okná dvere theme
5. Okná dvere
6. Ani náhodou (pre Lindu)
7. Smutný chlapec
8. Ako najlepšie viem
9. Nálada
10. Doma dobre
11. O mne a o tebe
Para (2007)
Brutálna zostava (2004)
1234 (2001)
Veci začnú fungovať (2000)
Vydáno: 2007
Vydavatel: Sony BMG
Stopáž: 37:45
Produkce: The Rumuns & Friends
Studio: Lavagance studio
Ja len toľko ,je to jedna z tých lepších vyvolených ináč zase priemerných kapiel!Neviem ako to je v Čechách so stredným prúdom ale u nás vládne ťažký priemer!(česť výnimkám,treba lupou hľadať)
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.