OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Desiaty zápis v diskografii NEUROSIS prichádza v čase, keď sa ich odkaz teší nesmiernemu ohlasu v tvorbe mladších nasledovníkov, inšpirovaných rôznymi obdobiami týchto ťažko zaraditeľných velikánov nezávislej scény. Veľké úspechy slávi americký ISIS, ktorých najmä ranná tvorba je podopieraná schémami vytvorenými práve legendou zo San Francisca, pričom v slávení úspechov nezaostávajú ani ostatní kolegovia z post-metalovej, post-hardcorovej či sludge alebo doomovej scény. Členmi NEUROSIS založený label Neurot Recordings berúci pod ochranné krídla množstvo atypických a experimentálnych umelcov je dnes s rešpektom spomínaný popri ďalších v súčasnosti prínosných labeloch ako Hydrahead alebo Southern Lord. Novinka „Given To The Rising“ tak prichádza do mimoriadne, no zaslúžene priaznivej atmosféry, predurčujúcej bezproblémové prijatie, napriek rozporuplne prijímaným posledným dvom počinom nesúcim sa v pokojných introspektívnych a zadumaných polohách plných harmónií.
Jubilejný počin s mimoriadne podareným temným artworkom, inšpirovaným sochami jedného budapeštianskeho námestia opustil brány Albiniho Electrical Audio už po troch dňoch nahrávania. Nenápadné správy z oficiálnych stránok kapely a labelu, hovoriace na prelome roku o skladaní nového materiálu tajomne informovali len o desivo zvláštnych zvukoch, vychádzajúcich z útrob skúšobne. Všetko nasvedčovalo tomu, že NEUROSIS aj naďalej zodpovedne kráčajú po svojom vlastnom chodníčku.
Napriek úvodu albumu kopírujúcemu dramaturgiu predchodcu – stavba titulnej „Given To The Rising“ azda až príliš pripomína „Burn“ – cítiť z nej niečo pre túto formáciu tak typické, niečo, čo posledné roky bolo stále prítomné, ale akoby pomaly vyhasínalo a strácalo sa. Kvílivé gitary a ťažko sa valiaci rytmus obzvláštňujú surovú „Fear And Sickness“ a príjemný pokojný úvod „To The Wind“, evokujúci titulnú skladbu predchodcu, nečakane preruší rýchlejší nástup. Po ambientnom úvode aj „At The End Of The Road“ a „Hidden Faces“ naberajú pre NEUROSIS typickú intenzitu prechodom do spleti hrubých riffov a hypnotických úderov bicích. Prvá zverejnená skladba pred vydaním albumu, „Water Is Not Enough“, prichádza so všetkými pre NEUROSIS charakteristickými črtami v svižnejšom, rezavom tempe až v druhej polovici albumu. To sa s pribúdajúcimi minútami ukazuje ako najväčšia príťaž, keďže NEUROSIS vlastne len zabalili staré postupy do súčasného zvukového kabátu a zamietli stopy pomocou Landisových efektoch a šumov. Snaha vrátiť živelnú tvrdosť do kompozícií sa tak trocha míňa účinkom a v porovnaní s érou reprezentovanou albumom „Times Of Grace“, na ktorý okrem zachovania kontinuity s „The Eye Of Every Storm“ novinka odkazuje, žiaľ nemôže obstáť. Vrcholom albumu sa tak stáva nádherná „Origin“, prinášajúca obrazy vyhasínajúceho života a patriaca do jednej kategórie s klenotmi „Away“ alebo „Strenght Of Fates“.
„Given To The Rising“ predstavuje NEUROSIS ako stále jeden z najosobitejších a najdlhšie funkčných zjavov na alternatívnej scéne. Intenzita a autentickosť ich výpovedí, oddanosť vlastným víziám aj naďalej pridávajú hudbe NEUROSIS hĺbku a obsah, o ktorej sa iným môže len snívať. Napriek tomu nemožno ignorovať fakt, že nový album okrem mierneho pritvrdenia a hrubosti príliš veľa nového neprináša.
Nový album tejto stále inšpiratívnej stálice.
7 / 10
Steve Von Till
- gitara, spev
Scott Kelly
- gitara, spev
Dave Edwardson
- basgitara
Noah Landis
- klávesy a sample
Jason Roeder
- bicie
Josh Graham
- vizualizácie
1. Given To The Rising
2. Fear & Sickness
3. To The Wind
4. At The End Of The Road
5. Shadow
6. Hidden Faces
7. Water Is Not Enough
8. Distil (Watching The Swarm)
9. Nine
10. Origin
Honor Found In Decay (2012)
Live At Roadburn 2007 (2010)
Given To The Rising (2007)
The Eye Of Every Storm (2004)
Neurosis & Jarboe (2003)
A Sun That Never Sets (DVD) (2002)
A Sun That Never Sets (2001)
Sovereign (EP) (2000)
Times Of Grace (1999)
Through Silver In Blood (1996)
Enemy Of The Sun (1993)
Souls At Zero (1992)
Word As Law (1990)
Aberration (EP) (1988)
Pain Of Mind (1988)
Vydáno: 2007
Vydavatel: Neurot Recordings
Stopáž: 70:46
Produkce: NEUROSIS & Steve Albini
Studio: Electrical Audio
-bez slovního hodnocení-
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.