PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Pražské Vysočany sú miesto zasľúbené koncertom. V miestnej Sazka Aréne sa s železnou pravidelnosťou objavujú zvučné mená súčasných hviezd, ale aj tých už trochu zašlých. Pred štyrmi rokmi navyše v neďalekom priemyslovom areáli vyrástol hudobný park, ktorý v priebehu leta 2004 hostil Carlosa Santanu, Paula McCartneyho, Lennyho Kravitza alebo METALLICU, sprevádzanú maskovanou bandou SLIPKNOT. V stredu mal premiéru nový koncertný priestor. Na otvorenej ploche parkoviska vedľa Sazka arény zahrali art-rockoví veteráni GENESIS.
Tí momentálne brázdia pódia na európskej časti svetového turné „Turn It On Again“. Kapela vystupuje v zostave s Philom Collinsom po dlhých pätnástich rokoch a návrat je to skutočne pompézny. Gigantické pódium dalíovských surrealistických tvarov pripomína futuristickú Noemovu archu. A na ňom sa odohráva veľkolepá oslava 40-ročnej histórie dinosaurov menom GENESIS. Tá začala pred zrakmi 25-tisíc fanúšikov krátko po ôsmej hodine. Ako doposiaľ na všetkých zastávkach turné, aj v Prahe odštartovala kapela svoj set dvojzáprahom inštrumentálnych skladieb z albumu „Duke“ – „Behind The Lines / Duke’s End“. Za jednými z bicích sedel na začiatku vystúpenia samozrejme Phil Collins. Vyliezol spoza nich až na prvú porciu hitoviek „No Son Of Mine“ a „Land Of Confusion“. S Prahou sa potom Collins zvítal spôsobom sebe vlastným, teda vtipne. Namiesto obvyklých bezduchých frázičiek, ktoré používa snáď každá kapela alebo interpret, vzal Collins do ruky fotoaparát a urobil si zopár snímok publika. „Je to veľmi špeciálny večer cítite to? My to tak cítime a dúfame, že budete aj vy,“ prehodil pomedzi cvakaním spúšte. Ale ani jeho spontánne správanie a osvedčené rádiové hity nedokázali nijako výrazne pohnúť so zamrznutým pražským publikom. Je pravda, že ani kapela, teda okrem frontmana, nepodávala nijako oslňujúci výkon. V prvej časti koncertu sa až príliš zamotávali do zložitých inštrumentálnych kompozícií, ktoré väčšia časť publika jednoducho neocenila. V týchto fázach vystúpenia sa jednalo skôr o komorné predstavenie, ktoré by potrebovalo aktívne počúvanie, a nie tisícovky prešľapujúcich fanúšikov. Veľkým pozitívom nebol ani prekvapujúco kolísajúci zvuk. Najmarkantnejšie to bolo keď si k bicím sadol Collins. Jeho sada mala zastretý a príliš basový zvuk. To bubny Chestera Thompsona zneli kryštalicky čisto a prenikavo. Trvalo viac ako hodinu, kým sa koncert prehupol do svojej atraktívnejšej časti. Pomohla tomu dozaista aj postupujúca tma, ktorá vniesla do improvizovaného areálu tú správnu atmosféru. Z elipsovitých obrazoviek, pripomínajúcich obrovské zrkadlá, začali postupne vystupovať plastické obrazy, ktoré sa menili vždy podľa aktuálnej skladby. V „In The Cage“ to bola obrovská, jednoducho animovaná bežiaca postava, ktorá sa v jednom momente roztrieštila o červenú stenu. V „Home By The Sea“ divákov zase réžia preniesla do hororového domu. Vo „Follow You Follow Me“ obrazovkami preplával výjav z Munchovho obrazu Výkrik. Väčšina animácií sa niesla v štýle jednoduchosti a pestrofarebnosti osemdesiatych rokov. Nakoniec. táto estetika ku kapele patrí asi zo všetkých najviac. Vrcholom skvelého vizuálneho predstavenia bola skladba „Domino“. To už sa prebralo aj publikum. Nie, že by sa išlo pretrhnúť od aktivity, ale už nebolo také zaspaté. A keď už fanúšikom pravdepodobne príliš neslúžili hlasivky, nešetrili aspoň potleskom. Ten si pýtal najmä Collins, ktorý hýril aktivitou. Nielenže výborne spieval a stíhal hrať na bicích, ale predviedol dokonca aj zábavnú tanečnú kreáciu. Do jednej skladby udieral na tamburínu, ktorú neskôr využil ako partnerku pri svojskom odzemku. Nejednalo sa našťastie o žiadne samoúčelné exhibovanie. Jeho teatrálne vystupovanie a klaunovstvo dodávalo koncertu punc ľudskosti a ľahkosti.
Pred záverečnou dvojicou skladieb nemohol chýbať obligátny ohňostroj. Po dvoch a pol hodinách hrania sa koncert skončil. Zo začiatku rozpačité vystúpenie sa nakoniec stalo sľubovanou oslavou histórie kapely. GENESIS síce miestami pôsobia príliš profesorsky, ale majú Phila Collinsa, ktorý prípadnú škrobenosť spoľahlivo zhadzuje zo stola. Stredajší koncert tak bol nakoniec príjemným pohladením po duši hudobného fanúšika.
Setlist Praha:
Behind The Lines / Duke’s End
Turn It On Again
No Son Of Mine
Land Of Confusion
In The Cage / The Cinema Show / Duke’s Travels
Afterglow
Hold On My Heart
Home By The Sea / Second Home By The Sea
Follow You Follow Me
Firth Of Fifth / I Know What I Like
Mama
Ripples
Throwing It All Away
Domino
Drum Duet
Los Endos
Tonight Tonight Tonight
Invisible TouchI Can’t Dance
The Carpet Crawlers
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.