Holandská úderka DISAVOWED sa pár mesiacov potom, čo prevalcovala pražský Abaton, prihlásila o slovo s dlho očakávaným nástupcom platne „Perceptive Deception“ (2001). „Stagnated Existence“ vyšiel pod krídlami vydavateľstva Neurotic Records. DISAVOWED na ňom vyrukovali s desiatkou technických vysokorýchlostných death-grindových skladieb. Tie sú k prospechu veci nadýchané odviazaným groovovým feelingom a HC výbušnosťou..

DISAVOWED sa vôbec netaja tým, kde sú ich najväčšie vplyvy. Sami priznávajú, že inšpiráciu čerpajú z kapiel ako SUFFOCATION alebo VADER. A najmä tá prvá menovaná zanechala na konečnej podobe „Stagnated Existence“ asi najväčšie stopy. DISAVOWED ale majú vlastný koncept, aj keď tiež postavený na extrémne rýchlej a dôkladnej hre bubeníka a výraznej basovej linke. Gitarové riffy v mnohých pasážach ponúkajú protipól k divokej hre bicích a poňatie jednotlivých skladieb niekedy zdanlivo spomaľujú, inokedy doslova fragmentujú. K triešteniu formy sa spôsobom svojej hry pridáva aj bubeník, ktorý často využíva stop-time a rôzne variácie prechodov do protirytmu. DISAVOWED tieto postupy zvládajú bravúrne a bez toho, aby na poslucháča pôsobili rušivo. Nejedná sa ani o žiadnu samoúčelnú technickú onaniu, ako tomu často býva u technicky vyspelých kapiel podobného razenia.

Album otvára videoklipová „Biased Existence“, ktorá je v kontexte prvej polovice dosky konzervatívnejším, death-grindovým kusom. Hneď úvod poukazuje na fakt, že „Stagnated Existence“ je precíznou a produkčne výborne zvládnutou nahrávkou. Nasledujúca „Treason“ už odhaľuje ďalšiu rovinu DISAVOWED. Skladba sa najskôr uvedie nesmierne ťažkým groovovým riffom, ktorý je po pár taktoch plynule nahradený ortodoxným deathmetalovým gitarovým motívom, aby sa následne vzájomne niekoľkokrát vystriedali. Tento zlepenec niekoľkých nápadov funguje v podaní Holanďanov na výbornú a na albume sa objavuje pravidelne. Tomu všetkému velí deathový vokál frontmana Robba K, ktorý prechádza, hlavne v grindových pasážach, do typického chorobného ryku. Prvú päticu skladieb uzatvára „The Infinite Multiplicity“ a s ňou sa poslucháč zároveň lúči aj s experimentálnejšou časťou albumu. Nasledujúca vec „The Eternal Validity“ už v sebe nesie nádych old school death metalu, ktorý je síce vzápätí prevalcovaný modernejšími pasážami, ale naznačuje, že druhá polovica skladieb sa bude niesť v ortodoxnejšom duchu. A kapela skutočne vsadila v druhej časti nahrávky na žánrovo klasickejšie a čistejšie postupy. V záverečnej „The Veils Of Misconception“ sa DISAVOWED už naplno odovzdávajú extrémne rýchlemu a štýlovo vyhranenému, technickému death metalu.

DISAVOWED sa vydaním „Stagnated Existence“ dozaista zaradia medzi špičky daného žánru. Majú nespornú devízu v podobe mimoriadnej technickej vyspelosti, ale najmä v cite pre vzájomné prepájanie štýlovo pomerne odlišných prvkov. Rozvíjaním týchto schopností by sa mohli Holanďania v budúcnosti posunúť ďalej od štýlovej škatuľky, smerom k ešte väčšej osobitosti.