PRVNÍ HOŘE - Achtung, Sultan!
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
„Curse You All Men!“ – proklamácia, ktorá predznamenala vývoj nórskeho tria pod cisárskou zástavou v dobe chladnej industrializácie a štýlovej explózie blackmetalovej scény. Nebolo možné očakávať, že Ihsahn, Samoth a Trym zostanú niekde okraji – práve naopak, bolo ich možné očakávať v jadre kreatívneho víru. Retrospektívne je možné vnímať pozíciu deviateho ekvilibria nie až tak na výslní ako jeho predchodcu alebo následníka, avšak po hudobnej stránke sa jedná o prinajmenšom rovnako silný materiál.
Nastúpená cesta nenadväzuje jednoznačným spôsobom na starú líniu, avšak reprezentuje presne taký vývoj, aký by sme mohli očakávať. Každý pôvodný element bol rozpracovaný a dovedený do ďalšieho extrému, aby tak vznikol podstatne transformovaný materiál, vo svojom jadre však jednoznačne rozpoznateľný a pôvodný. Originalita tak zostala v plnej miere zachovaná a hranice boli opäť posunuté vo všetkých dimenziách. Od prvých komplikovaných taktov môže „IX Equilibrium“ pôsobiť veľmi chladne až surovo, namiesto zreteľne a logicky prepojených celkov prezentujú EMPEROR extrémnu tech-blackovú fúziu mnohých štýlov.
V tomto pohľade sa môže zdať, že temná atmosféra, ktorá predtým dominovala, sa týmto prístupom vytratila, no nie je tomu tak. Je tam v rovnakej miere, len jej je potrebné venovať viac času. Gitarová práca v mojom pohľade dosahuje v každej skladbe svoj absolútny kariérny extrém (a to aj vďaka rovnomernému autorskému podielu) v symbióze s nemenej ekvilibristickými bicími. Z hudobného hľadiska dostávame v každom záseku riadnu porciu rôznych štýlov, spojenú v zdanlivo neprehľadné kompozičné štruktúry. Do tých sa treba vnoriť celou mysľou, rozanalyzovať ich na kúsky a znova zložiť do celkov, aby boli správne pochopené. Jedným zo špecifických znakov „IX Equilibrium“ je aj to, že vklad oboch riffmajstrov je po hlbšej analýze veľmi badateľný. Nie je problém si tak vychutnávať komplexné progresívne riffy Ihsahna i tvrdšiu hru Samotha, zameranú predovšetkým na údernú rytmiku a deathové vlny. V každom momente je možné vnímať výnimočné postupy, ktoré sú roztrúsené vo veľkom počte vrstiev, ktoré v momentoch harmonizujú, aby vzápätí prešli do organizovaného chaosu, ktorý bol vždy poznávacím znakom kapely. Prvé z radu absolútne zreteľných prekvapení však odznieva v epickej balade „An Elegy of Icaros“, ktorá sa miestami halí do deathmetalového oparu. Ďalšie leží hneď v nasledujúcej „The Source Of Icon E“, kde sa po pomalom rozjazde dočkáme siahnutia na absolutné hranice rýchleho blackmetalu, spojeného s Ihsahnovými pokusmi o temer heavymetalový „jačák“. A tretím výrazným prekvapením je pomalá a relatívne a zdanlivo najjednoduchšia skladba kariéry EMPEROR, „The Warriors Of Modern Death“, pod povrchom ktorej je tiež možné nájsť komplikovaný skelet. Ďalší sled silných momentov je umne a rovnomerne vtepaný do všetkých skladieb, kde vyzdvihovať je temer nemožné.
Pre tvorcov je priam symptomatické pohrávanie sa s neuchopiteľnými konštrukciami na každej ploche, ktorú sa budete snažiť vnímať. Všetko je pritom vytiahnuté do absolútnej krajnosti, či už je to absolútny úvod „Nonus Aequilibrium“, dramatické pulzy v tempách, aké prezentuje „Sworn“ alebo mrazivá mystika záveru „Of Blindness And Subsequent Seers“. Po hlbšom vnorení vyvierajú na povrch aj pôsobivé a v prvom pohľade možno málo zreteľné klávesové party, bez ktorých by to však celé (tak dobre) nefungovalo. Rovnako ako hudobná, je aj textová stránka albumu posunutá do abstraktnejšej, no nesmierne pútavej polohy. V spojení do celku tak dostávame rozmerovo bohatý materiál, ktorý predstavuje vyváženú a vybrúsenú symbiózu kreativity všetkých členov EMPEROR s príznačne zvoleným názvom. Deviatka (reálne osmička) skladieb predstavuje zo všetkých strán excelentný album, ktorý je možno práve pre svoju komplikovanosť a nároky na poslucháča tým najnedocenenejším v slávnej diskografii kapely.
Precízna explózia tvorivej energie, opäť boriaca hranice (nielen) black metalu. Rozmerovo bohatý materiál, ktorý predstavuje vyváženú a vybrúsenú symbiózu kreativity všetkých členov EMPEROR s príznačne zvoleným názvom. Deviatka (reálne osmička) skladieb predstavuje zo všetkých strán excelentný album, ktorý je možno práve pre svoju komplikovanosť a nároky na poslucháča tým najnedocenenejším v slávnej diskografii kapely.
1. Curse You All Men!
2. Decrystallizing Reason
3. An Elegy Of Icaros
4. The Source Of Icon E
5. Sworn
6. Nonus Aequilibrium
7. The Warriors Of Modern Death
8. Of Blindness And Subsequent Seers
9. Outro
Prometheus: The Discipline Of Fire & Demise (2001)
Empiral Live Ceremony (live) (1999)
IX Equlibrium (1999)
Thorns vs Emperor (1998)
Anthems To The Welkin At Dusk (1997)
Reverence (MCD) (1996)
As The Shadows Rise (demo) (1994)
In The Nightside Eclipse (1993)
Emperor (split s Enslaved) (1992)
Wrath of Tyrant (demo) (1992)
Datum vydání: Pondělí, 22. února 1999
Vydavatel: Candlelight Records
Stopáž: 44:01
Po fantastickém a překrásnou severskou atmosférou dýchajícím eposu "Anthems..." to bylo tehdy na jaře léta páně 1999 pro mě tak trochu zklamáním. Na novou, komplexnější a techničtější tvář EMPEROR jsem si však zanedlouho zvyknul a byl jsem nucel uznat, že "IX Equilibrium" je dalším zářivým klenotem v diskografií těchto Norů a dodnes pro mě představuje jednu z inkarnací pojmu "špičková metalová nahrávka".
Z osobného pohľadu absolútne zásadná nahrávka, ktorá v mojom súkromnom rebríčku atakuje absolútnu špičku. Doteraz si pamätám na poryv hurikánu, ktorý ma zrazil na kolená so začiatkom "Curse You All Men". Fantastické dielo, v diskografii EMPEROR a i v širšom kontexte jedinečné.
-bez slovního hodnocení-
Urzovci jsou zpět a vyráží do klubů, radujme se! To by asi tak stačilo. Snad jen drobná poznámka. Minulá deska byla a je až příliš dokonalá. Nová je dokonalá poněkud méně, je pouze vynikající. Kdo by to byl čekal?
Atmosférický black metal / post-metal. Hodně odlehčená produkce plná vybrnkávaček, náladových pasáží a košatých atmosférických vsuvek. Zuby se moc necení, možná občas mléčné jedničky. Příjemný poslech, vyloženou hitovku však na "Succumb" nenajdete.
Šíleně plodný oneman projekt, Aaron Edge se utrhl ze řetězu s sází jednu desku za druhou. "Agglomeration" je třetí z letošních již pěti alb. A překvapivě to drží slušnou kvalitu. Pokud tedy máte rádi dusivý sludge doom s výbuchy disonantního šílenství.
Hulváti z Jura sú takí naši DARKTHRONE: o pol generácie mladší a s koreňmi v grinde miesto blacku, no doživotne verní metalovej klasike (s čoraz hrubším zvukom). „Kromaňon“ a „Abeceda nenávistí“ sa zapíšu do zlatého fondu. Zbytok asi nie, čo vôbec nevadí.
Oproti EP "God Made Me An Animal" ubral Greg Puciato (ex-THE DILLINGER ESCAPE PLAN), ale i skupina jako celek, na nekompromisnosti, objevují se více i zpěvné a melodické polohy, nicméně je to stále hodně nasraný a uřvaný post-hardcore té nejvyšší kvality.
Strhující rozsáhlé kompozice, které buď zcela pohltí, nebo unudí. Já se hlásím k první možnosti. Je to jako snové divadlo severského death metalu. Za mě je to zatím rozhodně jedna z nejzajímavějších desek letošního roku.
Singl „Winter Storm Vigilantes“ je povedená záležitost, která byla slibnou návnadou na nové album. Velká očekávání byla nakonec zbytečná. S trochou dobré vůle se na albu najdou dvě další slušné skladby, jinak je to stále ten samý a nenápaditý kolovrátek.