OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Štvorica rastafariánských hudobníkov bola už od prvopočiatkov pôsobenia na punkovej a hardcoreovej scéne začiatku osemdesiatych rokov mimoriadne exotickým zjavom. Exotická nálepka sprevádzala kapelu počas celej ďalšej kariéry, história však týchto dnes už postarších pánov pamätá predovšetkým zásluhou niekoľkých klasických albumov, plných zmesi zúrivého punku a hardcore starej školy, ktorá bola úplne atypicky a na svoju dobu odvážne prekladaná solídnymi reggae skladbami, ktorých seriózne inštrumentálne prevedenie malo pôvod v funky jazzových základoch kapely, položených ešte pod názvom MIND POWER. Po nevýraznom pôsobení v deväťdesiatych rokoch (s výnimkou epizódy gitaristu Dr. Know so zapožičaním svojho gitarového aparátu istému bezradnému Dinovi Cazaresovi počas nahrávania míľnika „Demanufacture“), poznačených personálnymi výmenami i po dlhšom čase upísaním sa mainstreamovým Maverick Records, prišiel v roku 2006 čas na koncertný reunion v pôvodnej zostave. To už boli BAD BRAINS rešpektovným kultom, ku ktorému sa hlásili mnohí mladší i starší umelci naprieč žánrami, pričom význam kapely potvrdili aj tri po sebe vypredané koncerty v legendárnom klube CBGB.
Tohto roku vychádza pod producentským dohľadom Adama Yaucha z BEASTIE BOYS, pre ktorého išlo zároveň o splnenie jedného z veľkých snov (legenda hovorí, že jeho telesná schránka sa často vyskytovala v kotli počas raných koncertov BAD BRAINS), prvý riadny štúdiový album BAD BRAINS od roku 1995, pričom podľa slov samotného Adama i kapely mal byť výsledkom snahy návrat k zneniu raných nahrávok a koncertov. Výsledok väčšina z nás len ťažko posúdi, faktom je, že „Build A Nation“ prináša poriadne surový a chytľavý hardcore s punkovou melodikou a typickými zmenami tempa, zabalený do moderného zvukového šatu. Rozdiel medzi dostupnosťou kvalitného štúdia v porovnaní s predchádzajúcou tvorbou je najmarkantnejší pri počúvaní reggae skladieb predstavujúcich podstatnú časť albumu. Je takmer neuveriteľné, koľko energie tryská všetkými smermi práve z gitarových skladieb, najmä ak si človek uvedomí, že niektorí z pánov už oslávili päťdesiatku – razantný nástup v úvode „Jah People Make The World Go Round“ alebo zbesilý titulný song môžu závidieť nejedni holobriadkovia. Nasadené tempo zvoľňujú až početné reggae skladby počnúc vydarenou „Natty Dreadlocks ‘pon The Mountain Top“ a končiac záverečnou meditáciou „Peace Be Unto Thee“. Efekty využívajúca artikulácia speváka H.R. je oproti minulosti ďaleko zrozumiteľnejšia a mimo spomínané reggae výlety sa mu darí nejeden príjemný melodický refrén ako v „Expand Your Soul“ alebo „Universal Peace“. Jednou z ďalších a tradičných anomálií sú rastafariánske myšlienky vkladané do jednotlivých skladieb, ozvláštňujúce nahrávku a prispievajúce k jej celkovo pozitívnemu vyzneniu.
Návraty starých klasík bývajú v konečnom dôsledku často prijímané rozporuplne, najmä keď sa kapela vracia späť do časov dávno minulých. BAD BRAINS však ani po rokoch nemožno uprieť živelnosť prejavu (hoci v porovnaní s ranou tvorbou s už výrazne menej drsným vyznením a obrúsenými hranami), nasadenie a hrejivo príjemnú pozitívnu energiu plynúcu z ich tvorby. Trochu na škodu je fakt, že aj na „Build A Nation“ svety reggae a hardcore ostávajú prísne rozdelené do samostatných skladieb a BAD BRAINS sa nevenujú ich spájaniu, ktorého pôsobivým výsledkom bol napríklad legendárny album „I Against I“. Reggae skladby tak len spestrujú dramaturgiu albumu, ktorý by len pri gitarových veciach mal práve pre určitú, vzhľadom na žáner nevyhnutnú monotónnosť sklony nudiť. BAD BRAINS sa teda podaril jeden z tých lepších návratov, i keď už nejde o zásadný album ako v prípade prvých počinov, tých takmer štyridsať minút znamená v každom prípade príjemný zážitok.
Príjemný comebackový album jednej z najosobitejších kapiel rockovej scény.
7,5 / 10
Gary "Dr. Know" Miller
- gitara, spev
H.R.
- spev
Earl Hudson
- bicie, perkusie
Darryl Jenifer
- basgitara, spev
hostia:
Jamie Saft
- klávesy
Keene Carse
- trombón
Paul Vercesi
- saxofón
Clark Gayton
- trúbka
1. Give Thanks And Praises
2. Jah People Make The World Go Round
3. Pure Love
4. Natty Dreadlocks 'pon The Mountain Top
5. Build A Nation
6. Expand Your Soul
7. Jah Love
8. Let There Be Angels (Just Like You)
9. Universal Peace
10. Roll On
11. Until Kingdom Comes
12. In The Beginning
13. Send You No Flowers
14. Peace Be Unto Thee
Build A Nation (2007)
I And I Survived (2002)
Black Dots (1996)
God Of Love (1995)
Rise (1993)
Quickness (1989)
I Against I (1986)
Rock For Light (1983)
Bad Brains (1982)
Vydáno: 2007
Vydavatel: Megaforce Records
Stopáž: 37:40
Produkce: Adam Yauch
Studio: Oscilloscope Laboratories NYC
moj prvý dotyk s touto legendou hc :)
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.