Vlna „symfonického“ black metalu definovaného hlavne užitím množstva klávesov už dosiahla svoj vrchol a roztrieštila sa na útesoch času a záujmu. Okrem notoricky známych reprezentantov tohto subžánru, akými sú DIMMU BORGIR (1x), sa relatívne kľudnú hladinu v súčasnosti snaží čeriť aj nórska skupinka zovúca sa IN LINGUA MORTUA. K fatálnym zisteniam tak dospejem už po prvých taktoch (kto chce, môže na tomto mieste tipovať, koľkokrát DB ešte v recenzii spomeniem).

Album otvára obligátne intro „Oceanus Procellarum“, po ktorom nasleduje pravá nefalšovaná „symfo“ blacková jazda, oživújuca nejednému poslucháčovi spomienky datujúce sa niekde do obdobia vydania „Spiritual Black Dimensions“ už spomínaných DIMMU BORGIR (2x). Sám seba sa na tomto mieste pýtam, či má zmysel produkovanú hudbu bližšie popisovať. Nuž, pre tých, ktorí žili poslednú dekádu v inej dimenzii alebo nové ovečky v blackmetalovom chotári to zmysel mať bude. Čiže v krátkosti – jedná sa o pomerne rýchly, svižný, veľmi často sypajúci black, opierajúci sa o výraznú melodiku. Na dotvorenie celkovej štruktúry skladieb a hlavne atmosféry je použitých množstvo kláves a samplov. V prípade IN LINGUA MORTUA sú umelé atmo elementy obohatené ešte o živé husle, flautu a trocha atypicky saxofón (len v záverečnej skladbe).

Keďže popísané prísady a postupy sú už v súčasnosti dosti prevarené, úspech náhravky bude úmerný buď novátorskemu prístupu alebo jednoducho schopnosti vytvoriť dobré kompozície s využitím už použitého. V prípade „Bellowing Sea“ môžem novátorský prístup s kľudným srdcom škrtnúť (aj keď záblesky by sa našli), a tak nezostáva len zhodnotiť to, či nahrávka obstojí v iných oblastiach. Prvou sympatickou vecou je to, že všetky skladby skutočne poriadne sypú a klepačky tvoria možno 70% stopáže. Tá sa drží v priemere okolo siedmich minút na jeden zásek. Podľa mňa sa napriek tomuto faktu deje toho na nahrávke dosť a skutočne sa podarilo vytvoriť pestrú a nenudiacu koláž v medziach subžánru. Kapele sa darí dávkovať v na môj vkus správnom pomere zaujímavé melodické gitarové výpady, blackové sypačky, atmosférické zvoľnenia s výrazným zastúpením kláves spolu so štipkou vlastného výrazu a živých akustických nástrojov. Je síce pravdou, že s pribudajúcimi minútami budeme potrebovať viac sústredenia, ale tento fakt je narušovaný zaujímavými melódiami, alebo práve kúskami originality, ktorých pozvoľna pribúda a vrcholia v záverečnej skladbe. Kritizovať by sa dal mierne zastretý zvuk (aj keď hlavne zvuk bicích mi je dosť sympatický), taktiež vokál je pomerne jednotvárny a určite by prospelo angažovanie výraznejšej osoby na tomto poste. A samozrejme v neposlednom rade všetka kritika vzťahujúca sa na klavesový black (pre niekoho kinder black) sa dá ľahko aplikovať i tu, no to už nech si každý doplní sám.

„Bellowing Sea – Racked By Tempest“ rozhodne nebude míľnikom metalovej hudby a myslím, že sa ani nesnaží byť. Určite je však kvalitne odvedenou prácou a v porovnaní s povedzme novinkou DIMMU BORGIR (3x) má pre mňa rozhodne body za energiu a výraz, ktorý dokáže pripútať moju pozornosť viac (niekto by povedal, že aj srdce alebo ducha). Taktiež je nutné vyzdvihnúť potenciál kapely a myslím si, že v budúcnosti sa od IN LINGUA MORTUA môžeme dočkať veľmi zaujímavých vecí.