Koncert rockového zoskupenia okolo Michaela Kocába a Klaudia Kryšpína pod názvom PRAŽSKÝ VÝBĚR II sa konal v dosť netradičných priestoroch košického Štátneho divadla. Tak isto netradične, pred samotným koncertom predstúpil pred publikum Michal Kocáb a prihovoril sa zúčastneným. A tak sme sa dozvedeli, že ich koncert v divadle sa uskutočňuje pri príležitosti osláv šesťdesiatych narodenín košického baletu a v predvečer košickej premiéry baletu  „Odysseus“. Baletné predstavenie vzniklo v roku 1986 (dodnes v repertoári Laterny Magiky) a je dielom spolupráce Kocába a Ondreja Šotha, šefa košického baletu. Popri tom pochválil Košice za prejavovanú priazeň, okomentoval snahu nasťahovať ruských vojakov na ešte nepostavenú americkú radarovú základňu a nakoniec predstavil človeka, ktorý naštartoval samotný koncert aj po hudobnej stránke. Tým chlapíkom bol gitarový hrdina Roger Fisher, zakladajúci člen americkej rockovej legendy sedemdesiatych rokov HEART. Roger sa predstavil iba sám so španielkou v ruke, pričom nás obšťastnil len dvoma songami, jeho gitarové umenie bolo aj napriek krátkosti show priam neprehliadnuteľné.

Nebudem sa tajiť tým, že som bol sklamaný správou o rozdelení pôvodnej zostavy PRAŽSKÉHO VÝBĚRU a tak isto nemôžem popierať, že album „Vymlácený rockový palice“ nepovažujem práve za najlepšie pokračovanie tejto legendy. No nech je realita akákoľvek, nemohol som si nechať ujsť príležitosť vidieť PRAŽSKÝ VÝBĚR II naživo. Začali opatrne, štyrmi staršími vecami, ktoré sa dočkali nového hávu a nového pódiového podania, následne sa vrhli na pecky z albumu „Vymlácený rockový palice“. Celý čas som sa zmietal medzi protichodnými pocitmi z ich produkcie. Bol som nadšený z inštrumentálnych výkonov kapely, hlavne dvoch nových tvári a sklamaný z vytratenia sa ducha kapely. Áno, tento PRAŽSKÝ VÝBĚR II, už nie je tým, čím bol starý dobrý PRAŽSKÝ VÝBĚR. No ak odhodím nostalgiu a pozriem sa na ich novú tvár pragmaticky, neostáva mi nič iné ako konštatovať posun vpred. Posun vpred tak po hudobnej, ako aj po vizuálnej stránke. Australčan Glenn Proudfood (gitara), priniesol kapele tvrdší, skoro metalový sound a trúfam si povedať, že hráčsky sa svojmu predchodcovi minimálne vyrovná. Aj keď porovnávať Proudfooda s Pavlíčkom je dosť odvážne, hlavne kvôli diametrálne odlišným prístupom k hre samotnej. Richard Scheufler (ex-KING SIZE), ktorý sa v novej zostave chopil basgitary, je ale neporovnateľne lepším muzikantom, ako jeho predchodca Vilém Čok. Svoje majstrovstvo mal možnosť predviesť nielen v skladbách z Kocábovej dielne, ale odznel aj jeden song z jeho vlastnej tvorby, ktorý minimálne pre mňa tvoril jeden z viacerých vrcholov večera. Škoda ale, že nedokáže úplne nahradiť Čoka i ako showman, aj napriek snahe predsa len „blackmetalový warpaint“ na takéto ambície nestačí. Novou a plnoprávnou členkou zoskupenia sa stala aj doterajšia vokalistka Zlata Kinská. Okrem pohybových kreácií, rôznych prevlekov a obsluhy perkusií zaujala hlavne výborným spevom, na ktorý dostala oproti minulosti viac priestoru. Kocáb a Kryšpín predviedli štandardne vysokokvalitné výkony, ktoré ocenilo publikum na konci show formou standing ovation. Okrem celého aktuálneho albumu odznelo viacero legendárnych peciek z prvých dvoch, „Melem, nemelem, všechno semelem“ z „Běr“, po jednom songu z dielni Proudfooda, Kryšpína a Scheuflera a pár skladieb z Kocábových sóloviek. Táto rôznorodosť repertoáru mierne rozhodila spád akcie, no aj napriek tejto skutočnosti môžem nakoniec skonštatovať svoju spokojnosť, ktorá dosiahla maxima, keď odzneli pecky „Melem, nemelem, všechno semelem“, „Buch štempl sem, buch štempl tam“, „Snaživec“ a „Pražákům, těm je hej“. V posledne menovanej si zasievali aj Roger Fisher a Glenn Proudfood, čím tento song doslova získal na autenticite.

Na akciu som išiel s obavami, počas nej mnou zmietali viaceré protichodné emócie a nakoniec som skonštatoval podmienenú spokojnosť. Podmienenú očakávaním oveľa lepšieho nasledovníka „Vymlácených rockových palic“, na ktorom sa už aj skladateľsky budú angažovať noví členovia. Držím palce...

Fotografie: Karol Hatala