Otec bieleho soulu, ako tiež zvyknú titulovať Tour, ktoré prebieha na podporu predaja umelcovho aktuálneho albumu. Podstatným faktom, z ktorého som bol dopredu nervózny, bol predpoklad, že sa znova naplnia obavy ohľadom anti-akustickosti Steel Arény. Našťastie sa zvukárom podarilo urobiť doslova zázrak a hoci sa štadiónom nerozliehal stopercentne čistý zvuk, minimálne ku koncu sa blížil k dokonalosti. Snáď si pomohli aj tým, že jazdec na mixe bol o niečo nižšie, ako je na koncertoch zvykom.

Začiatok sa omeškal o dobrú hodinku, no predpokladám, že meškanie bolo spôsobené absenciou predskokana (deň predtým v Ostrave ním bola Věra Špinarová). Hlasné prejavy nedočkavých fanúšikov sa ale premenili v pozitívnejšie ihneď po stlmení svetiel, roztiahnutí opony a vpochodovaní veľkého Joa na pódium v sprievode ôsmych muzikantov. Úžasný vokál sa rozľahol celou arénou a hoci za Cockerom stáli nemenej výborní muzikanti a umelci (hlavne basgitaristka Oneida James-Rebeccu), dokázal počas celého setu strhnúť pozornosť snáď každého v sále na seba. Úvod venoval štvorici skladieb zo začiatkov svojej tvorby, počas ktorých okrem spevu nevydal zo seba ani hlások, k pozdravom, komentárom a predstaveniu kapely sa dostal až v druhej polovičke svojej show. No aj tieto prejavy zredukoval na minimum, jeho nekomunikatívnosť pravdepodobne pramenila z prechladnutia. Po úvodnej štvorke prešiel ihneď k svojim novším a hlavne väčším hitom, ktoré v ten večer aj zožali asi najbúrlivejšie ovácie. Najprv pomalšie love songy „N’Oubliez Jamais“, „Up Where We Belong“ a „You Are So Beautiful“, potom superhit „Summer In The City“. Túto časť ukončil coverom od THE BEATLES, „Come Together“. Celú jeho show sprevádzali ku každej skladbe zvlášť pripravené videosekvencie, ktoré výborne dokresľovali atmosféru jednotlivých songov. Čierno-biele parížské exteriery a Catherine Deneuve k „N’Oubliez Jamais“, uponáhľané veľkomesto k „Summer In The City“ alebo siluety nahotiniek k "You Can Leave Your Hat On". Aktuálny nový album predstavil trojicou piesní asi v strede vystúpenia, aby sa potom mohol vrátiť k tým časom overeným, ktorým dominoval song „Unchain My Heart“. Hlavný blok svojho vystúpenia ukončil coverom od THE BEATLES, skladbou „With A Little Help From My Friends“, ktorú sprevádzali zábery z Woodstocku 1969, kde v Cockerovom prevedení taktiež odznela. Potiaľto som bol s koncertom nadmieru spokojný, no prídavky ma už nudili, pripúšťam, že na „vine“ bola aj moja neznalosť jeho celej diskografie. No v každom prípade som nakoniec očakával niečo známejšie. Jedinú výnimku tvoril tretí cover od THE BEATLES, „She Came In Through Bathroom Window“. Môj skromný názor je taký, že odohraním tých najväčších hitov uprostred show sa na konci vytratil taký ten elektrizujúci náboj udržujúci pozornosť a odputávajúci pozornosť od únavy z dve a pol hodiny trvajúceho státia.

V každom prípade Joe Cocker predviedol výborný výkon, spomienky na akciu a jeho vokál ma budúešte dlho príjemne sprevádzať.

Zostava: Joe Cocker - spev, Oneida James-Rebeccu – basgitara, Jack Brunov – bicie, Gene Black - gitara, Nick Milo – klavír, Mike Finningan - B3 organ, Norbert Fimpel – saxofón, akordeón a perkusie, Nichelle Tillman a Kacee Clanton – vokalistky.

Setlist: Hitchcock Railway, Feelin Alright, The Letter, When The Night Comes, N’Oubliez Jamais, Up Where We Belong, You Are So Beautiful, Summer In The City, Come Together (THE BEATLES), Pass It On, Don’t Give Up On Me, Hymn For My Soul, You Can Leave Your Hat On, Unchain My Heart, With A Little Help From My Friends (THE BEATLES), Delta Lady, She Came In Through Bathroom Window (THE BEATLES), Cry Me A River, Long As I Can See The Light

Fotografie: Ivin